Viete si predstaviť svet v ktorom by sme všetci pili iba Chardonnay a Cabernet Sauvignon ? Dúfam, že väčšina z vás odpovie záporne. Nakoniec dnešným trendom vo svete je hľadanie lokálnych odrôd, ktoré môžu obohatiť svetovú mozaiku vín. Jednou z takýchto odrôd je Silvánske zelené. Táto odroda ostane v našich mysliach asi už navždy spojená s obcou Limbach a s miestnymi vinohradmi.  Aj keď vinohrady v Limbachu utŕžili niekoľko ťažkých rán, sem - tam sa Silvánske zelené ešte predsa len nájde. Jedna z najkrajších viníc so Silvánskym zeleným je na pomedzí obcí Limbach a Grinava. Známy hon Chrastina. Hrozno z tejto parcely už 20 rokov spracováva vinárstvo Petra Matyšáka. Tí, ktorí čítajú Vinotéku niekoľko rokov, si možno spomenú, že o Silváne od Petra Matyšáka sme už písali. Nechcem recyklovať staré články, ale mám skutočne pádny dôvod sa k tejto téme vrátiť. Silvánske zelené ročníka 2013 som mal možnosť ochutnať priamo z tanku a hneď vtedy to bolo celkom pekné víno, ktorého by som si vedel predstaviť celú fľašu, ale nepatrilo medzi tie, ktoré by mi utkveli v pamäti. Našťastie som dostal na celú fľašu aby som si víno mohol prechutnať v kľude.

Ochutnávať víno studené, priamo z tanku a navyše keď ste autom a potom si ho vychutnať v pohode, pri správnej teplote je niečo celkom iné. Víno na mňa zrazu pôsobilo veľmi komplexne, elegantne s veľmi zaujímavou aromatickou skladbou, v ktorej sa výrazne prezentovala ušľachtilá aróma botritického hrozna.

Výrobný riaditeľ vinárstva, Jaroslav Žák mi porozprával príbeh za akých okolností sa víno rodilo. V tom vinohrade som nikdy nebol, ale Jaroslav Žák o ňom rozprával tak pútavo, že v lete alebo na jeseň sa tam určite vyberiem. 

Vinohrad má 35 rokov a je zosobnením toho, čo vinári vo svete volajú terroir. Staré a hlboké korene sú  schopné dodávať vínu mineralitu vápencového podložia, juhozápadná orientácia s dostatkom slnečného svitu zabezpečuje dokonalú vyzretosť hrozna a tri jazierka, vďaka ktorým bolo v tomto roku dostatok cibéb, sú už iba čerešničkou na torte.

Veľa nechýbalo a Silvánske zelené by sa bolo utopilo v anonymnom sudovom víne. Na jeseň cukornatosť hrozna dosahovala 17 °NM a vinohradníci by boli hrozno najradšej okamžite obrali, pretože si na ňom zvykli pochutnávať srny. Možno aj vďaka dlhodobej spolupráci vyšli nakoniec Jarovi Žákovi v ústrety a hrozno nechali na kríkoch. Prišli dažde a hrozno sa napilo vody natoľko, že začalo praskať. Našťastie ani vinohradníci ani vinári nestratili hlavu a počkali na teplé slnečné dni, ktoré nakoniec aj prišli. Na hrozne sa medzitým rozšírila ušľachtilá forma plesne botritis cinerea a vytvorili sa cibéby. Tieto faktory dosť dramaticky znížili celkovú úrodu. Oproti štandardným ročníkom bola iba polovičná, možno ani to nie.

Jaroslav Žák pridal ešte príhodu z oberačky. Hrozno ručne zberali ženy zo severu Slovenska. Tie ženy to robili neuveriteľne poctivo. V dobrom úmysle oberali iba zdravé hrozno, bobuľku po bobuľke a z nášho pohľadu najcennejšie cibéby nechávali na kroch. Našťastie Jaroslav Žák išiel skontrolovať priebeh oberačky a ženy museli urobiť druhé kolo a pre zmenu oberať iba krásne sladké cibeby. Motivaciou im boli štyri fľaše grapenky z ktorej sa veľmi tešili. Priemerná cukornatosť dosiahla hodnotu 23,5 °NM, čo v malokarpatskej oblasti predstavovalo v tomto ročníku vysoký nadpriemer. Poctivý výber z hrozna, aj v zmysle zákona aj doslovne. Možno by na fľaši mohlo byť uvedené, ručný výber z hrozna. Hrozno na 7.000 litrov vína zberali dva dni.  Pritom rovnaké množstvo hrozna štandardne oberú za dve hodiny.

Vďaka rozšíreniu botritídy sa v hrozne skoncentroval cukor, kyseliny, mineralita. Takáto surovina si zaslúži náležitú pozornosť. Jaro Žák má s hroznom dlhoročné skúsenosti a presne vie čo s ním tr

 eba robiť. V duchu hesla "Dobré hrozno sa dá už iba pokaziť". Citlivé spracovanie v inertnej atmosfére a využitie moderných postupov je samozrejmosťou. Za zmienku možno stoja použité kvasinky. Na Silvánske zelené používajú alsaské kvasinky, ktoré Alsasania používajú na Silván.

SILVÁNSKE ZELENÉ 2013, VÝBER Z HROZNA

Moderný odtieň s prevahou zelenej, stredná intenzita farby.
Vôňa vína je intenzívna, a najmä podmanivá. Špecifická aróma silvánu, ktorá by mohla byť zostavená z ľahkého dotyku arómy zelenej paradajky, limetkovej kôrky, a najmä arómy ušľachtilých bylín, na veľmi elegantnom minerálnom pozadí.

Víno je v chuti extraktívne, plné citrusov, bylín, ovocia a aj tej zelenej paradajky. Ušľachtilá minerálna textúra sa v chuti prejavuje  podstatne výraznejšie ako vo vôni. Ako Ariadnina niť sa celou chuťou vinie veľmi príjemný vnem, ktorý som až po dvoch, troch dúškoch identifikoval ako botritickú chlebovinku vo svojej najušľachtilejšej podobe. V dochuti sa okrem botritídy objavuje aj ľahký medový tón, ktorý odoznieva v limetkovo bylinkovom závere.
Víno je plné, extraktívne, výborne štruktúrované miner

alitou, pritom pôsobí moderne a elegantne.

Body aktuálne je stále ešte mladé, ale u mňa dostáva 93 bodov aj s výhľadom do budúcnosti.

Na nešťastie víno ako toto sa na súťažiach veľmi zle hodnotí, pretože víno potrebuje viac času ako mu je dopriate na súťaži. Je to jedno z vín, ktoré dokáže oceniť skôr vínny kritik ako hodnotiaca porota.

Na záver si neodpustím dve poznámky k vlastnému textu.

1. Veľmi ma teší, že v poslednom odstavci článku som sa mýlil. Víno dokázali veľmi dobre posúdiť aj degustátori v obmedzenom časovom limite.

2. Keď som po ochutnaní vína telefonoval s Jaroslavom Žákom, povedal som mu, že víno som ohodnotil na 94 bodov. Do článku som nakoniec hodnotu o jeden bod nižšiu(93 bodov), ani nie preto, že by som o kvalitách vína začal pochybovať, ale skôr preto, že u nás sme si na hodnotenie nad 90 bodov akosi nezvykli a obával som sa, že 94 bodov bude čitateľ považovať za trochu uletené hodnotenie. Hodnotitelia na súťaži Sylvaner du Monde mi v tomto smere nastavili zrkadlo a mám pocit, že nie len mne. Víno na súťaži Vino Tirnavia získalo rovných 90 bodov od piatich hodnotiteľov.

Víno budete môcť najskôr ochutnať na verejnej prezentácii Vino Tirnavia od 25. do 26. apríla v trnavskej športovej hale.