Koniec 2 putňových tokajských výberov.
Rokovania medzi Maďarskom a SR o tokajskej vinohradníckej oblasti priniesli slovenským vinárom právo na európskom trhu používať značku Tokaj, ale vyplynuli z nich aj povinnosti. Jednou z týchto povinností je ukončenie výroby dvojputňových výberov. Prechodné obdobie kedy je možné dopredať staré zásoby končí práve tento rok.
V rámci delenia tokajských vín(samorodné suché, samorodné sladké, 2 až 6 putňový výber, tokajská výberová esencia a tokajská esencia) ide o najnižšiu kategóriu tokajských výberov. Historická definícia rozdelenia tokajských vín na samorodné a výbery pomocou počtu putní a zberu hrozna, ustúpila analytickej chémii. Cibéby nemajú každý rok rovnakú kvalitu. Hrozno má vždy iný obsah cukru a kyselín a aj po narušení šupky hrozna botritídou nedôjde vždy k rovnakému stupňu vysušenia cibéb. Aj preto historická definícia počtu putní hovorí o 20 až 25 kg cibéb.
Vyhláška 232/2005 Z.z., definuje tzv. Prepočet cibéb na 100l vína. No rovnako definuje aj minimálny obsah zvyškového cukru, bezcukorný extrakt, alkohol a iné. Znamená to asi toľko, že ak vyrobíte tokajský výber z napr. 130 kg cibéb, ale víno nedosiahne obsah zvyškového(prírodného) cukru nad 150 gramov, alebo bezcukorný extrakt nad 40 g/l, víno nie je možné označiť ako šesť putňový výber. Je to nepochybne cesta ku kvalite. V duchu tohto prístupu sa zrušila kategória dvojputňových výberov. Pred zjednotením legislatívy s maďarskou stranou naše dvojputňové muselo obsahovať viac ako 30 gramov cukru(na liter). Maďari toto víno zvyknú označovať ako „Malý výber“. Oficiálne je však označené ako samorodné sladké. Hranica medzi suchým a sladkým vínom je 10 g/l. Podľa pôvodnej legislatívy malo samorodné sladké od 10 do 30 gramov cukru. Vypustením kategórie dvojputňového výberu sa rozsah zvyškového cukru pre samorodné sladké mení na 10 – 60 gramov. Čo, ako mi iste dáte za pravdu, je dosť široký rozsah.
Nechcem polemizovať o tom či je dobre, alebo zle, že došlo k vypusteniu dvojputňových výberov. Absolútnou prioritou každého vinára musí byť kvalita. Ľudia však akosi prirodzene uprednostňujú päť a šesť putňové výbery(ak to nemusia platiť). V poslednom čase som sa však stretol s dvojputňákmi ktoré sa mi páčili. Nepotrebujú vyzrievať tak dlhý čas ako šesť putňový výber. Ich stupeň oxidácie bol mierny a vína boli vyvážené, primárny Furmint bol podfarbený chlebovinkou a miernou oxidáciou. Rozhodne miernejšou, alebo lepšie povedané citlivejšou, ako pri vysokých putniach. Možno je to dané aj tým, že boli vyrábané neskôr a aj prístup vinárov sa pozvoľne mení. Na Slovensku zatiaľ hovoríme výlučne o oxidatívnom type tokajských vín. Už sa síce objavila jedna lastovička( 5 putňová dvetisícka od Macíkovcov), ale o reduktívnych slovenských tokajoch sa ešte hovoriť nedá.
Aj na VTP 2006 v kategórii tokajských vín získal titul šampióna dvojputňový výber.
Každý, kto si chce nechať v archíve nejakú tú fľašu dvojputňového výberu, má jednu z posledných možností (túto dnes už raritu) si kúpiť.
Príspevok:
Samotné dvojputňové z historického hľadiska Tokajské vinohradníctvo nepoznalo. Je to len výdobytok z éry Českoslovenka.
Ale je chválihodné že vináry na slovenskej strane budú mať jasno vo svojej produkcii.
Čo sa týka vín produkovaných reduktívnou technológiu su navonok voňavejšie z podtónom exotického ovocia (figy, mandle, datle atd.) a tiež sa pripravené ku konzumácii do dvoch rokoch. Na strane druhej nemajú vyvinutý ten mäkkučký buket ktorý prichádza najskôr po druhom roku zrenia zladením botritídy jemnej oxidácie a dubovinky. Umenie vinára spočíva ustrážiť si tieto faktory a vytvoriť tak krásne vyvážené putňové vínko na jednej strane s kyselinkou a so zostatkovým cukrom tak aby sa navzájom neprekrikovali.
Mimochodom s reduktívnou technológiou prišli do Tokaja taliani a tak nie som si istý či toto vínko aj keď velmi chutné by malo byť súčasťou prírodného a kultúrneho dedičstva Tojakskej oblasti.
s pozdravom Ladislav Tašani
Ale je chválihodné že vináry na slovenskej strane budú mať jasno vo svojej produkcii.
Čo sa týka vín produkovaných reduktívnou technológiu su navonok voňavejšie z podtónom exotického ovocia (figy, mandle, datle atd.) a tiež sa pripravené ku konzumácii do dvoch rokoch. Na strane druhej nemajú vyvinutý ten mäkkučký buket ktorý prichádza najskôr po druhom roku zrenia zladením botritídy jemnej oxidácie a dubovinky. Umenie vinára spočíva ustrážiť si tieto faktory a vytvoriť tak krásne vyvážené putňové vínko na jednej strane s kyselinkou a so zostatkovým cukrom tak aby sa navzájom neprekrikovali.
Mimochodom s reduktívnou technológiou prišli do Tokaja taliani a tak nie som si istý či toto vínko aj keď velmi chutné by malo byť súčasťou prírodného a kultúrneho dedičstva Tojakskej oblasti.
s pozdravom Ladislav Tašani