Alsaské a Luxemburské vína v Trnave.
V prípade alsaských vín sa môžu viesť spory iba o tom či sú viac nemecké, alebo viac francúzske. Ale snáď sa nenájde nikto, kto by pochyboval o ich kvalite. Alsaský Gewurtztraminer vandage tardive, alebo Tokay Pinot gris patria bez akejkoľvek diskusie k svetovej špičke. A to nie je iba subjektívny názor. Potvrdiť si túto pravdu na vlastnom jazyku mohli hostia prezentácie alsaských a luxemburských vín ktorú zorganizovala firma Budan, dovozca alsaských vín. Prezentáciu viedol Prof. Malík
Ako wellcome drink sa podával luxemburský crémant Cuvée l´Ecusson Brut od Bernard-Massard. Svieži sekt, víno malo ovocný charakter čo zodpovedá skôr nemeckej škole.
Nasledovali dva alsaské rizlingy. Riesling 2004 s jemným náznakom dehydronaftalénových tónov ktoré navodzovali pocit vyzretosti vína. Napriek tomu víno malo ešte stále ovocný charakter.
Prof. Malík dokáže nájsť netradičné slovné spojenia. O slovenských rizlingoch(rýnskych) sa povedal, že majú „inú množinu arogancie“ ako ich alsaskí súrodenci.
V poradí druhý Rizling, alebo ak chcete Riesling mal na etikete uvedený hrdý názov Grand cru a pochádzal z vinice Pfersigberg. Petrolejové tóny v ňom boli máličko výraznejšie(bol o rok starší), a celkovo bol o niečo elegantnejší ako predchádzajúca vzorka.
Jeden z posledných alsaských „tokajov“ Tokay Pinot gris bol v barikovom rúchu. Vanilínová vôňa a stredne bariková chuť s náznakmi dreva. Celkový dojem z vína bol príjemný, ale my sme si zatiaľ na biele bariky nezvykli.
Pozvanie prijali aj zástupci francúzskeho veľvyslanectva. Obchodný a ekonomický radca Jean-Antoine Giansily a obchodná atašé Renée-Christine Clavrie. Profesor im nezabudol pripomenúť, že názov tokaj už budeme smieť používať iba my a Maďari.
Ďalšie z podávaných vín ma dokázalo osloviť. Pinot gris, Grand Premiér cru Clos des Rochers od Bernard-Massarda. Veľmi pekné ovocné víno opäť pripomínalo skôr nemeckú školu. Ďalší Pinot gris, tentokrát z apelácie Chateau Schengen malo prakticky identické parametre, až na kyselinku ktorej malo o pol gramu menej. Aj toho pol gramu však u mňa posunulo na prvé miesto Clos des Rochers.
Rozdiel medzi Clos des Rochers a Chateau Schengen sme mali možnosť hľadať aj v Rieslingoch. Oba Bernard–Massard. A tento raz som hlasoval pre Chateau Schengen.
V súvislosti s názvom Schengen Prof. Malík neopomenul vytknúť obchodnému radcovi českej ambasády ing. Machovi, ostatné vyjadrenie českej diplomacie ohľadom spoločnej hranice.
Blanc fleur, zaznelo z úst Renée-Christine Clavrie. Biely kvet však nie je najpresnejší preklad. Gewurtztraminer Grand cru z vinice Pfersigberg mal vo vôni biele ruže. Medovo nasladlú vôňu bielych ruží s štipôčkou bieleho korenia. Takmer 30 gramov cukru v chuti tvorí ideálne lôžko v ktorom môžu ruže s korením a peknou kyselinkou ešte dlho odpočívať. Ja som si iba potvrdil starú pravdu o výnimočnosti alsaských tramínov.
Nasledovali červené vína. Cabernet Sauvignon a Merlot obe ročník 2003, so značkou Luc Pirlet. Krajší bol ten Merlot. Chateau Fontesteau z horného Médocu nieslo označenie Cru Burgois. Typické bordó, ktoré síce nemôže súperiť s titanmi ako Ch. Petrus a spol. ale nesnaží sa na ne podobať ani cenou.
Posledná vzorka bol Francúz. Francúz z Epernay. Pol Roger neznie práve najfrancúzskejšie, ale napriek tomu to tak je. Predstaviteľ tradičnej francúzskej školy. Champagne so zlatavou farbou, s výrazným buketom tak typickým pre Champagne. Biskvit a ešte raz biskvit. Neročníkové šampaňské v kategórii brut. Len tak mimochodom, ak Champagne, tak pre mňa jedine Brut.
tv