Nízka teplota výrazne spomaľuje biologické procesy a tak dovoľuje nechať hrozno naležať po určitú dobu, pričom sa do muštu extrahujú látky obsiahnuté v šupke hrozna. Víno sa tak stáva, aromatickejším so širším spektrom aróm, pôsobí komplexnejšie, má vyššiu intenzitu farby a v závislosti od času a teploty kryomacerácie sa môže zvýšiť aj úroveň polyfenolov. V prípade kryomacerácie hrozna je teplota najčastejšie v rozmedzí 0 až 4 °C. Môže však dosahovať aj tesne mínusové teploty. Čím je teplota vyššia, tým rýchlejšie sa látky obsiahnuté v šupke extrahujú, ale zvyšuje sa pravdepodobnosť začiatku fermentácie, ktorá je spravidla nežiadúca.

Rmut je možné na požadovanú teplotu schladiť buď vo výmenníkoch tepla, alebo pridaním inertného média schladeného na nízku teplotu. Takýmto médiom môže byť suchý ľad(tuhý oxid uhličitý), tekutý oxid uhličitý, ale napr. aj tekutý dusík. Výhodou oxidu uhličitého je, že okrem zníženia teploty ostáva rozpustený v mušte a tak napomáha extrakcii aromatických látok a zároveň vytvára prostredie, ktoré nie je ideálne pre baktérie a kvasinky.

Čas kryomacerácie môže byť rôzny a závisí na rozhodnutí enológa, ale najčastejšie sa pohybuje v rozsahu niekoľko hodín až niekoľko dní.

Kryomacerácia je pritom veľmi šetrný, fyzikálny postup.  Pri dodržaní istých technických či ideových podmienok sa môže využívať aj v neintervenčnom vinárstve.