Slovensko krajina červených vín?
„Ahoj Tibor. Vieš už, že máme zlatú medailu zo Švajčiarska?“ Zostal som trochu zaskočený, pretože jediná švajčiarska súťaž, ktorú poznám, je Mondial du Pinot noir. Slovensko predsa nie je krajinou červených vín(aspoň podľa tvrdenia niektorých autorít). „S ktorým vínom?“ skúsil som získať trochu času aby som zistil o akú súťaž išlo. „Dvetisícsedmička.“ To môže byť jedine biele víno, v duchu som uvažoval. „A na akej súťaži?“ „No predsa na Mondial du Pinot noir. Zastav sa ochutnať.“ Hlas v telefóne nepatril nikomu inému, ako šťastnému ...
... áno hádate správne, Vladovi Mrvovi. Tak na toto víno sa musím prísť pozrieť. Priznám sa, že som nemal prechutnané Rulandské modré od dvojice Mrva & Stanko. Dokonca aj Rulandské modré, výber z hrozna 2006, som v tom čase ešte nechával zrieť v pivnici. Pinot noir akoby sa podľa mňa malo víno správne nazývať, je ťažký a tvrdý oriešok. Vína dokážu byť neuveriteľne elegantné, úžasne príťažlivé, veľmi príjemné na pitie, ale zároveň vyžadujú prvotriedne polohy a veľké majstrovstvo a cit vinára.
Pinot noir je je víno znalcov. Nedokáže ohúriť farbou ako Alibernet, nedosahuje olejovitosť a živočíšnosť nasladlého čilského Carmenere, nemá pevnosť vín z Pauillacu a nebýva prebarikované ako Cabernet Sauvignon z Kalifornie. Ale to už je otázka skôr technológie ako odrody.
Na 11. ročníku Mondial du Pinot noir sa v súboji stretlo vyše 1.100 vzoriek vín z celého sveta. Najsilnejšie boli obsadené pinotové veľmoci ako je Francúzsko, Nový Zéland, domáce Šviajčiarsko. Z okolitých štátov sa jedinú medailu podarilo získať práve spoločnosti Mrva & Stanko. Pre úplnosť ešte treba uviesť, že jedno zlato získalo aj Maďarsko za Rulandské šedé, čo bola tento rok jedna z vedľajších kategórií.
Rulandské modré 2007, výber z hrozna, je z hrozna dopestovaného v Čachticiach. Ak by na Slovensku mala byť nejaká poloha označená ako Veľká poloha prvej triedy, určite by to boli práve čachtické vinohrady. Vinohrady sú ešte mladé, majú iba 6 rokov. Ako v rozhovore spomenul Peter Stanko, pôvodne ani nemali v pláne vysadiť práve Pinot noir. „Nechali sme sa ukecať od miestnych. Tvrdili, že historicky tam bol vždy vysadený Pinot noir a víno malo veľmi dobrú kvalitu.“
Rulandské modré 2007, výber z hrozna, čachtice, Mrva & Stanko.
Farba vína je v strede ešte fialová, na okraji a pri točení v pohári sa už dá rozoznať tehlovočervený okraj. Intenzita farby je na úrovni zabezpečujúcej transparentnosť. Znovu opakujem, že pri odrode Pinot noir je to podstatne vhodnejšie ako sýte, až alibernetovo tmavé vína. Vo farbe je toto víno doslova šlabikárovým príkladom, ako má vyzerať Pinot noir. Rád by som ešte upresnil, že tehlovočervený odtieň je prejavom odrody a nemá nič spoločné s oxidáciou vína.
Vôňa vína je stredne intenzívna, svieža živá a šťavnatá. Z jednotlivých aróm sú identifikovateľné maliny a červené lesné ovocie ako napr. nezrelé černice. Po krátkom oddychu v pohári sa pridavajú aj ďalšie, ťažšie prchavé a ušľachtilé arómy, ktorých charakter možno označiť ako herbálny(listy lesného ovocia) a minerálny. Pôsobí to vábivo a noblesne zároveň. Vôňa postupne sladne a objavuje sa vôna ďalšieho ovocia ako je slivka, neskôr až prezretá slivka, či slivka v sude(trochu nakvasená).
Vo vôni som napísal „ušľachtilé arómy, ktorých charakter možno označiť ako herbálny(listy lesného ovocia) a minerálny“. Nad touto charakteristikou som dlho uvažoval. Tento odtieň sa mi charakterizoval veľmi ťažko. Herbálne to je. Listy lesného ovocia, najskôr černíc, tiež, ale ešte čosi čo neviem pomenovať. Neskôr, keď som mal kompletnú charakteristiku napísanú, som sa pozrel na charakteristiku, ktorú udáva výrobca. To je presne ono. List muškátu. Jemná pelargónia, ktorá iba v náznakoch podfarbuje celkové ovocné vyznenie vône.
Chuť je pre mňa trochu nečakane plná a hladká zároveň. Víno je výborne štruktúrované s jemnučkou textúrou. Sladké taníny sú atakované živosťou ovocia, ktoré je sprevádzané peknou kyselinou, a tá je zase zmäkčená plnosťou a teplom alkoholu, ktorý robí víno mohutným. Z ovocia sa najvýraznejšie prejavuje kôstkové ovocie, zopár višní v čokoláde s prevahou sliviek. Na druhom mieste nachádzam vôňu černíc.
Záver patrí čokoládovo višňovým a slivkovým arómam. Dochuť je neuveriteľne hladká a na mňa pôsobí veľmi šťavnato a príjemne. Až Vás núti naliať si ešte trošku.
Víno má obsah kyselín 4,8 gramu, čo ho robí mäkkučkým, ovocná zložka pôsobí sviežo a šťavnato. Taníny sú doslova hodvábne. Víno fermentovalo v antikorovom tanku, neskôr predýchavalo vo veľkých drevenných sudoch,pričom 15% z neho vyzrievalo v barikových sudoch. „K použitiu barikových sudov nás viedla snaha víno obohatiť o prirodzený tanín, aby sa antokyanátové farbivo stabilizovalo polymerizáciou s tanínom.“ doplnil Vlado Mrva.
Z vína som bol nadšený. Nádherné dokonale uhladené médium so svetovými parametrami. Ak by som mal víno hodnotiť v 100 bodovom systéme, dal by som mu 94 bodov. To zodpovedá vínu svetových parametrov.
Možno si poviete dobre, Mrva & Stanko už zopár zlatých získali, čo je na tom také výnimočné. No predsa to, že hrozno je Slovenska, že je to červené víno a Pinot noir obzvlášť.
Pre Víno Mrva & Stanko to nie je prvý červený úspech. V Kanade sa im už podarilo získať striebro s vínom Cabernet Sauvignon 2006, barrique. O tomto víne určite budeme ešte počuť.
tv
Pinot noir je je víno znalcov. Nedokáže ohúriť farbou ako Alibernet, nedosahuje olejovitosť a živočíšnosť nasladlého čilského Carmenere, nemá pevnosť vín z Pauillacu a nebýva prebarikované ako Cabernet Sauvignon z Kalifornie. Ale to už je otázka skôr technológie ako odrody.
Na 11. ročníku Mondial du Pinot noir sa v súboji stretlo vyše 1.100 vzoriek vín z celého sveta. Najsilnejšie boli obsadené pinotové veľmoci ako je Francúzsko, Nový Zéland, domáce Šviajčiarsko. Z okolitých štátov sa jedinú medailu podarilo získať práve spoločnosti Mrva & Stanko. Pre úplnosť ešte treba uviesť, že jedno zlato získalo aj Maďarsko za Rulandské šedé, čo bola tento rok jedna z vedľajších kategórií.
Rulandské modré 2007, výber z hrozna, je z hrozna dopestovaného v Čachticiach. Ak by na Slovensku mala byť nejaká poloha označená ako Veľká poloha prvej triedy, určite by to boli práve čachtické vinohrady. Vinohrady sú ešte mladé, majú iba 6 rokov. Ako v rozhovore spomenul Peter Stanko, pôvodne ani nemali v pláne vysadiť práve Pinot noir. „Nechali sme sa ukecať od miestnych. Tvrdili, že historicky tam bol vždy vysadený Pinot noir a víno malo veľmi dobrú kvalitu.“
Rulandské modré 2007, výber z hrozna, čachtice, Mrva & Stanko.
Farba vína je v strede ešte fialová, na okraji a pri točení v pohári sa už dá rozoznať tehlovočervený okraj. Intenzita farby je na úrovni zabezpečujúcej transparentnosť. Znovu opakujem, že pri odrode Pinot noir je to podstatne vhodnejšie ako sýte, až alibernetovo tmavé vína. Vo farbe je toto víno doslova šlabikárovým príkladom, ako má vyzerať Pinot noir. Rád by som ešte upresnil, že tehlovočervený odtieň je prejavom odrody a nemá nič spoločné s oxidáciou vína.
Vôňa vína je stredne intenzívna, svieža živá a šťavnatá. Z jednotlivých aróm sú identifikovateľné maliny a červené lesné ovocie ako napr. nezrelé černice. Po krátkom oddychu v pohári sa pridavajú aj ďalšie, ťažšie prchavé a ušľachtilé arómy, ktorých charakter možno označiť ako herbálny(listy lesného ovocia) a minerálny. Pôsobí to vábivo a noblesne zároveň. Vôňa postupne sladne a objavuje sa vôna ďalšieho ovocia ako je slivka, neskôr až prezretá slivka, či slivka v sude(trochu nakvasená).
Vo vôni som napísal „ušľachtilé arómy, ktorých charakter možno označiť ako herbálny(listy lesného ovocia) a minerálny“. Nad touto charakteristikou som dlho uvažoval. Tento odtieň sa mi charakterizoval veľmi ťažko. Herbálne to je. Listy lesného ovocia, najskôr černíc, tiež, ale ešte čosi čo neviem pomenovať. Neskôr, keď som mal kompletnú charakteristiku napísanú, som sa pozrel na charakteristiku, ktorú udáva výrobca. To je presne ono. List muškátu. Jemná pelargónia, ktorá iba v náznakoch podfarbuje celkové ovocné vyznenie vône.
Chuť je pre mňa trochu nečakane plná a hladká zároveň. Víno je výborne štruktúrované s jemnučkou textúrou. Sladké taníny sú atakované živosťou ovocia, ktoré je sprevádzané peknou kyselinou, a tá je zase zmäkčená plnosťou a teplom alkoholu, ktorý robí víno mohutným. Z ovocia sa najvýraznejšie prejavuje kôstkové ovocie, zopár višní v čokoláde s prevahou sliviek. Na druhom mieste nachádzam vôňu černíc.
Záver patrí čokoládovo višňovým a slivkovým arómam. Dochuť je neuveriteľne hladká a na mňa pôsobí veľmi šťavnato a príjemne. Až Vás núti naliať si ešte trošku.
Víno má obsah kyselín 4,8 gramu, čo ho robí mäkkučkým, ovocná zložka pôsobí sviežo a šťavnato. Taníny sú doslova hodvábne. Víno fermentovalo v antikorovom tanku, neskôr predýchavalo vo veľkých drevenných sudoch,pričom 15% z neho vyzrievalo v barikových sudoch. „K použitiu barikových sudov nás viedla snaha víno obohatiť o prirodzený tanín, aby sa antokyanátové farbivo stabilizovalo polymerizáciou s tanínom.“ doplnil Vlado Mrva.
Z vína som bol nadšený. Nádherné dokonale uhladené médium so svetovými parametrami. Ak by som mal víno hodnotiť v 100 bodovom systéme, dal by som mu 94 bodov. To zodpovedá vínu svetových parametrov.
Možno si poviete dobre, Mrva & Stanko už zopár zlatých získali, čo je na tom také výnimočné. No predsa to, že hrozno je Slovenska, že je to červené víno a Pinot noir obzvlášť.
Pre Víno Mrva & Stanko to nie je prvý červený úspech. V Kanade sa im už podarilo získať striebro s vínom Cabernet Sauvignon 2006, barrique. O tomto víne určite budeme ešte počuť.
tv