Šampióna výstavy je možné zvoliť dvomi spôsobmi. Hodnotiace komisie obodujú vína a vzorka ktorá získal vo svojej kategórii najvyšší počet bodov sa automaticky stáva šampiónom. Malým úskalím tohto spôsobu je nevyrovnanosť komisií. Každé posudzovanie robia ľudia a tak sa stane, že jedna komisia hodnotí prísnejšie ako iná, prípadne má iné druhy vín atď. Možností ako urobiť chybu je veľa.
Druhým spôsobom je výber najlepšieho vína z komisie do rozstrelu kde ďalšia komisia vyberá definitívneho víťaza. Druhý spôsob je podľa môjho názoru vhodnejší. Vyrovnávajú sa tak prípadné rozdiely v prísnosti komisií. A aj v tomto prípade je možné posunúť ďalej víno s najvyšším počtom bodov, alebo víno na ktorom sa zhodne komisia bez ohľadu na bodové hodnotenie. Opäť sa prikláňam k výberu najlepšieho.

Ing. Miloš Ševčík, na slávnostnom odovzdávaní cien.

To bol aj prípad moravského šampióna. Komisia ho zvolila za postupujúce víno jednohlasne. V komisii na mňa zapôsobil intenzitou aromatiky, čistotou a aj obsdahom cukru. Takže poďme si predstaviť sladkého šampióna.

Rizling rýnsky, boluľový výber, 2002, Libor Nazarčuk, Břeclav.

Slamovožltá, nie príliž intentívna farba.
Výrazná vôňa sušených marhúľ, ku ktorej sa po chvíli pridajú zavárané hrušky s klinčekom.
Chuť je olejovito plná, nekomplikovaná, verne kopírujúca vôňu. Objavuje sa širšia chuť sušeného ovocia s najvýraznejšími marhuľami a hruškami. Aj napriek tomu, že pijeme Rizling rýnsky, ktorý by mal mať vyšší obsah kyselín musím konštatovať, že kyselina je v tomto víne iba „chudobnejším príbuzným“ prítomného cukru. Víno nie je fádne a kyselina je pekná, ale obsah cukru je senzoricky dosť výryzný. Dochuť je hladká s mierne sa prejavujúcou kyselinkou.

Libor Nazarčuk, výrobca šampióna.