Ochutnať všetky zlaté vína tentokrát nedalo veľa práce, boli iba 4, plus šampión. Trochu prísne hodnotenie. Najmä po tom, ako ochutnávam niektoré strieborné vína. Jedna z dvoch rakúskych lastovičiek na tejto výstave, Frankovka modrá od Walnera Schenzela, je krásne čisté víno s vôňou, chuťou, lenže bariková. Ťažko porovnávať naše Frankovky s rakúskymi, keď tá jediná rakúska je barikovaná a z našich ani jedna. No technologickú prevahu v každom prípade cítiť. Ďalšou vzorkou je u nás ešte stále pomerne vzácny Neronet. Pekné víno, bodové hodnotenie 87 bodov plne zodpovedá kvalite vína. Je to taký viacej ovocný typ. Z ovocia by som to typoval na červené ríbezle. Z našich strieborných si vyberám bobuľový Dunaj 2003. Neviem sa zbaviť pocitu, že pri niektorých vysokých prívlastkoch už bolo hrozno trochu napadnuté. Robustné víno, pekne vyzreté, len tie nešťastné prchavky vo vôni (kyselina octová a jej estery) síce nepatrné, ale predsa.

Prechádzam na dve španielske a jedno talianske víno. Prvé z nich skončilo len desatinky bodu pod zlatou medailou. Altos de Tamaron (ten názov nám nič nehovorí) z oblasti Ribera del Duoro (to už áno - je to domovina najlepšieho španielskeho vína Vega Sicilia). Hneď po naliatí viem, že mám malý pohár. Víno sa potrebuje trochu nadýchnuť a otvoriť. To sa dosť dobre v OIV pohároch nedá. Víno by určite lepšie vyznelo v kalichu aspoň 600 ml. Je to ročník 2002, víno je ešte ovocné, sýta farba, plné telo, v štruktúre doplnené barikom. Ak som uviedol, že Altos si zaslúžil väčší kalich, tak pre Viňa Albali Gran Reserva 1997 to platí dvojnásobne. Je to zmes višní, ríbezlí, škorice, čoho len chcete. Ostáva mi len domnievať sa, ako by sa víno otvorilo pri adekvátnom vybavení. Prichádza na rad Montepulciano d´Abruzzo. Veľmi robustné víno, plné vyšších alkoholov a v štruktúre mohutne pôsobiaci tanín, ktorý ešte má čas zosladnúť. Len v chuti sa mi zdá niečo, neviem čo, ale mám pocit, že víno kvasilo pri dosť vysokej teplote. Ako keby bolo máličko uvarené. Keď som sa po čase k tejto vzorke vrátil, už som to tam nenašiel. Aj toto víno skončilo len tri desatinky pod zlatou medailou. Montepulciano bol ročník 1999 a o veľkosti pohára platí v plnej miere to, čo v predchádzajúcich dvoch prípadoch.

Poďme na zlaté vína. Jeden Dunaj, jeden Cabernet Sauvignon a dva Alibernety. Začínam Dunajom, výber z hrozna, 2004. Zatiaľ môj favorit. Plné, hladké víno, výborne sa pije. Človek si uvedomuje čo pije, aj keď sa práve s niekým rozpráva a nemyslí na senzorickú analýzu. Cabernet Sauvignon, 2003, barik, Mrva & Stanko. Tieto štyri indície každému milovníkovi určite dosť povedia. Profesionálny produkt od profesionála akým Ing. Mrva určite je. Len toho bariku sa mi tam vidí o chlp viac, ako by k dokonalosti bolo žiadúce. Zostali dva Alibernety, z ktorých viac sa mi páčil ten z Karpatskej perly, vz. 330.

Teraz možno očakávate hodnotenie bielych vín. Bohužiaľ vás musím sklamať. Na hodnotenie bielych vín, mi už nejako nezostala chuť. Našťastie Vino Tirnavia nie je jediná výstava. V tomto období sa ich koná viacero. Zhodnotenie bielych vín vám ponúkneme na niektorej z ďalších výstav.

Ak bol niekto z vás na výstave Vino Tirnavia, napíšte nám svoje postrehy - radi ich zverejníme.

tv