Double Gold z Izraela
Double Gold alebo aj Veľká zlatá medaila. O jednom úspechu na súťaži Terravino 2007 ste si už mohli prečítať v článku o víne Rizling vlašský slamové víno 2006 od spoločnosti Villa vino Rača. To najlepšie som si však nechal na koniec. Nedokážem si spomenúť či nijaké slovenské víno, ktoré by získalo za ostatných 10-15 rokov veľkú zlatú medailu. V zmysle štatútu Terravina sa veľká zlatá medaila udeľuje vínam, ktoré získajú viac ako 93 bodov. Ochutnal som už veľa dobrých vín ovenčených zlatom na svetových súťažiach, no veľká zlatá medaila bola moja premiéra. A verte či nie, stála za to.
V úvodnom odstavci ste sa nedozvedeli o aké víno ide, ani od koho je. Ak hádate Mrva & Stanko, ste vedľa. Veľkú zlatú medailu získalo víno odrody Hron. Už viete? Nie? Tak teda vedzte, že hrdým výrobcom tohto vína je: Fedor Malík.
Hron, 2006.
Pri červenom víne, pre mňa trochu nečakane použitá zátka typu Nomacorc.
Farba intenzívna, temne rubínová.
Vôňa : Intenzita vône je dostatočne výrazná. Prvý nos je zmesou čierneho bobuľového ovocia, so štipkou čierneho korenia, v odtieni typickom pre novošľachtence z kríženia Castets a Abouriou noir, ako je Nitra, Váh, Hron. Po potočení vína v pohári sa pridávajú ďalšie vône ako je jemná vôňa tabakových listov, trochu vanilky a dreva barikového suda. Časom táto vôňa sladne a ide až do džemu z čierneho lesného ovocia. Najmä prezretá černica s čiernou sladkou morušou.
Chuť je výrazná, plná, a šťavnatá. V chuti je aróma sladkej černice ešte výraznejšia ako vo vôni. Štipka čierneho korenia najprv dopĺňa ovocie, potom ovocie a vanilku. Vlastne sa tiahne celou chuťou až do dochute a zanecháva neopakovateľný dojem. Jemný tanín prichádza nenápadne, po prehltnutí silnie, až na záver zanechá na podnebí príjemne adstringentný pocit. Očakával som čokoládu, horkú či aspoň mliečnu, ale v tomto víne nájdete skôr kakao ako čokoládu. Dochuť je zamatová a sladko vanilkovo kakaové tóny neruší ani kyselinka, ktorú vlastne ani nepostrehnete. Je jej však dostatok nato aby víno nepôsobilo fádne, ale príjemne šťavnato.
Retronazálne sa vrátia černice a korenie, ktoré cítite v ústach ešte dlho po prehltnutí.
Víno je hladučké a čisté.
Víno som podrobil aj testu s Ováriom. Vôňa vína sa zjednotila, už ťažko postrehnúť jednotlivé odtiene zvlášť, ale vznikla nová vôňa ktorá je sumárom uvedených aróm. Černica v chuti ešte viac zosladla a už beztak jemné taníny ešte zmäkli. Rovnako sa zmiešalo aj korenie s černicou, ktoré sa teraz dá charakterizovať ako kabernetová aróma.
Bez najmenšieho zveličovania treba priznať, že máme tú česť s veľkým vínom. Nemám absolútne žiadne skúsenosti s archívnymi vínami z uvedeného kríženia, ale podľa skladby tohto vína usudzujem, že to najlepšie má ešte len pred sebou. Výrazne, až džemovo-korenisto ovocné, výborne štruktúrované a s ideálnou kyselinou. Ešte dnes si pamätám Hron 2003 od profesora Malíka. Môj priateľ Miroslav Dudo vtedy povedal: Takto si predstavujem Malíkovské víno. Nemôžem povedať, že by som sa orientoval v Profesorových vínach, ale toto víno je rozhodne to najlepšie čo som mal možnosť ochutnať.
Hrozno pochádza z Modry, hon Téglik. Úroda bola v prepočte 4 tony z hektára, čo možno považovať za redukovanú úrodu. Cukornatosť hrozna dosiahla 23 °NM, čo zodpovedá kategórii výber z hrozna. Obsah alkoholu vo víne dosahuje približne 14 %. Z výrobného tajomstva Profesor Malík prezradil len toľko, že víno ležalo približne pol roka na kvasničných kaloch, pričom dvakrát bola urobená batonáž(premiešanie kvasníc) na uvoľnenie manoproteínov do vína.
tv
Hron, 2006.
Pri červenom víne, pre mňa trochu nečakane použitá zátka typu Nomacorc.
Farba intenzívna, temne rubínová.
Na etikete je vyobrazený vinič v negatíve |
Vôňa : Intenzita vône je dostatočne výrazná. Prvý nos je zmesou čierneho bobuľového ovocia, so štipkou čierneho korenia, v odtieni typickom pre novošľachtence z kríženia Castets a Abouriou noir, ako je Nitra, Váh, Hron. Po potočení vína v pohári sa pridávajú ďalšie vône ako je jemná vôňa tabakových listov, trochu vanilky a dreva barikového suda. Časom táto vôňa sladne a ide až do džemu z čierneho lesného ovocia. Najmä prezretá černica s čiernou sladkou morušou.
Chuť je výrazná, plná, a šťavnatá. V chuti je aróma sladkej černice ešte výraznejšia ako vo vôni. Štipka čierneho korenia najprv dopĺňa ovocie, potom ovocie a vanilku. Vlastne sa tiahne celou chuťou až do dochute a zanecháva neopakovateľný dojem. Jemný tanín prichádza nenápadne, po prehltnutí silnie, až na záver zanechá na podnebí príjemne adstringentný pocit. Očakával som čokoládu, horkú či aspoň mliečnu, ale v tomto víne nájdete skôr kakao ako čokoládu. Dochuť je zamatová a sladko vanilkovo kakaové tóny neruší ani kyselinka, ktorú vlastne ani nepostrehnete. Je jej však dostatok nato aby víno nepôsobilo fádne, ale príjemne šťavnato.
Retronazálne sa vrátia černice a korenie, ktoré cítite v ústach ešte dlho po prehltnutí.
Víno je hladučké a čisté.
Víno som podrobil aj testu s Ováriom. Vôňa vína sa zjednotila, už ťažko postrehnúť jednotlivé odtiene zvlášť, ale vznikla nová vôňa ktorá je sumárom uvedených aróm. Černica v chuti ešte viac zosladla a už beztak jemné taníny ešte zmäkli. Rovnako sa zmiešalo aj korenie s černicou, ktoré sa teraz dá charakterizovať ako kabernetová aróma.
Bez najmenšieho zveličovania treba priznať, že máme tú česť s veľkým vínom. Nemám absolútne žiadne skúsenosti s archívnymi vínami z uvedeného kríženia, ale podľa skladby tohto vína usudzujem, že to najlepšie má ešte len pred sebou. Výrazne, až džemovo-korenisto ovocné, výborne štruktúrované a s ideálnou kyselinou. Ešte dnes si pamätám Hron 2003 od profesora Malíka. Môj priateľ Miroslav Dudo vtedy povedal: Takto si predstavujem Malíkovské víno. Nemôžem povedať, že by som sa orientoval v Profesorových vínach, ale toto víno je rozhodne to najlepšie čo som mal možnosť ochutnať.
Hrozno pochádza z Modry, hon Téglik. Úroda bola v prepočte 4 tony z hektára, čo možno považovať za redukovanú úrodu. Cukornatosť hrozna dosiahla 23 °NM, čo zodpovedá kategórii výber z hrozna. Obsah alkoholu vo víne dosahuje približne 14 %. Z výrobného tajomstva Profesor Malík prezradil len toľko, že víno ležalo približne pol roka na kvasničných kaloch, pričom dvakrát bola urobená batonáž(premiešanie kvasníc) na uvoľnenie manoproteínov do vína.
tv