Zloženie hodnotiacich komisií zodpovedá svetovému trendu, keď vína hodnotia komisie zložené z enológov a someliérov, ale predovšetkým novinárov a winewriterov. Dôraz na „novinárov“ je pochopiteľný. Zakladateľom súťaže je totiž novinár a exprezident F.I.J.E.V.(Medzinárodnej federácie novinárov píšucich o víne) Louis Havaux. Týmto krokom si prezieravo zabezpečil publicitu po celom svete. Navyše tým, že Concours Mondial du Bruxelles umožňuje prezentáciu vždy inému vinárskemu regiónu, súťaž sa stála atraktívnou aj pre hodnotiteľov a zároveň tým získava podporu, ktorú by si každoročne žiadny vinársky región nemohol dovoliť.

Tento rok padla voľba na portugalský Guimaraes, ležiaci neďaleko Porta. Organizátorom sa podarilo prelomiť rekord súťaže, keď zozbierali 8.397 vzoriek vín a destilátov z 52 krajín sveta. Najsilnejšie zastúpenie mali vína z Francúzska(2.541 vzoriek), nasledovali Španieli(1.549 vzoriek) a Taliani(993 vzoriek). Domáci Portugalci sa počtom vzoriek umiestnili na štvrtom mieste s 925 vzorkami. Zo Slovenska putovalo na súťaž približne 60 vzoriek.

Oficiálne sa hodnotenia zúčastnilo 320 degustátorov, ktorí boli ubytovaní v dvoch rôznych hoteloch. Spolu so slovenskými a českými degustátormi sme boli ubytovaní v meste Braga a tak nás každý deň čakal presun do mesta Guimaraes a späť. Samotné hodnotenie v komisii prebiehalo štandardne. Belgičan, Francúz, Portugalčan, Švéd a moja maličkosť. Rokovacím jazykom komisie bola angličtina, ale bolo zrejmé, že prvým trom menovaným viac vyhovovala francúzština. Nakoniec celá súťaž vyznievala dosť frankofónne. S belgickým predsedom komisie Nicolasom sme spolu sem tam zopár slov prehodili, takisto aj s Gunnarom zo Švédska, ale Philippe tvrdohlavo zotrvával na svojej francúzštine. V mojej komisii sme každý deň začali jednou sériou bielych vín a pokračovali sme červenými vínami. IGT Toscana, Margaux, Čile, Chateauneuf du Pape, Rumunsko. Iba na ilustráciu malá príhoda. V jednej sérii sme sa po prvých troch vzorkách všetci zhodli, že určite ochutnávame nejaké Bordeaux. Pri ďalších vzorkách sme síce tento pocit stratili, nakoniec sa však ukázalo, že tá séria boli vína IGT Toscana. Hodnotenie bolo celkovo dosť prísne. Stačila drobná vada vína a body išli strmhlav nadol. Ešteže zlatá medaila začínala od 87 bodov, inak by sme za celé hodnotenie boli udelili sotva jednu zlatú medailu.

Ak mi niečo trochu prekážalo tak je absencia komunikácie pri hodnotení. Francúzsky hovoriaca trojica si vždy niečo zašveholila, ale z toho som nič nemal. Zo skúsenosti viem, že je poučné vypočuť si názor ostatných prípadne môcť obhajovať ten svoj. Pokiaľ ide o konformitu hodnotenia viac menej sme sa všetci zhodli. Iba zopárkrát sa predseda spýtal nášho švédskeho kolegu či by neprehodnotil svoj názor, pretože všetci sme dali zlatú medailu a on bol pod bronzom. V opačných prípadoch to neriešil. Hodnotenie prebiehalo vždy v dopoludňajších hodinách pričom v priemere sme posúdili 50 vzoriek. Každé popoludnie bol zorganizovaný nejaký výlet. Asi najkrajšia bola cesta do údolia rieky Duora a návšteva vinárstiev. Keďže 320 ľudí je naozaj veľa a takú masu nepojme žiadne vinárstvo, tak sme boli rozdelení do viacerých skupín. Tá naša smerovala do vinárstva Quinta do Portal. Prechutnali sme si predovšetkým portské vína a to od ľahšieho bieleho a ružového až po ročníkové portské. Fascinujúca scenérie vinohradov v údolí rieky chytila za srdce asi každého. Vinohrady štverajúce sa po strmých terasách. Veru nechcel by som ich obrábať. Neprístupnosť vyžadovala veľký, ak nie stopercentný podiel manuálnej práce. Našťastie v tento jeden deň sme si vychutnali aj slnečné lúče, pretože inak prakticky po celý čas pršalo. Dlho sme sa bavili o tom ako musí byť náročné obrábať vinohrady na strmých svahoch a terasách a napriek tomu vyzerali ukážkovo. Ak si predstavíte ako vyzerajú niektoré vinohrady pod Malými Karpatmi....., škoda slov. 

Posledný deň degustácie bol trošku výnimočný. Okrem tradične červených vín sa našej komisii ušla séria bubliniek. V tomto momente som očakával, že naša frankofónne naladená komisia bude uprednostňovať ľahko oxidatívny štýl sektu. Na moje veľké prekvapenie im však unavené vína prekážali rovnako ako mne. Zhodou okolností prišiel za mnou Vladimír Mrva so šampanským, ktorému v komisii udelili od 94 až do 100 bodov. Krásne biskvitovo-orieškové médium na úrovni veľkej zlatej medaile. My sme v našej komisii také šťastie nemali. V sérii šumivých vín sme neudelili žiadnu zlatú medailu. Našťastie sme mali veľmi pekné červené vína.

Posledný deň degustácie bol trošku výnimočný. Okrem tradične červených vín sa našej komisii ušla séria bubliniek. V tomto momente som očakával, že naša frankofónne naladená komisia bude uprednostňovať ľahko oxidatívny štýl sektu. Na moje veľké prekvapenie im však unavené vína prekážali rovnako ako mne. Zhodou okolností prišiel za mnou Vladimír Mrva so šampanským, ktorému v komisii udelili od 94 až do 100 bodov. Krásne biskvitovo-orieškové médium na úrovni veľkej zlatej medaile. My sme v našej komisii také šťastie nemali. V sérii šumivých vín sme neudelili žiadnu zlatú medailu. Našťastie sme mali veľmi pekné červené vína.

Posledný deň degustácie bol trošku výnimočný. Okrem tradične červených vín sa našej komisii ušla séria bubliniek. V tomto momente som očakával, že naša frankofónne naladená komisia bude uprednostňovať ľahko oxidatívny štýl sektu. Na moje veľké prekvapenie im však unavené vína prekážali rovnako ako mne. Zhodou okolností prišiel za mnou Vladimír Mrva so šampanským, ktorému v komisii udelili od 94 až do 100 bodov. Krásne biskvitovo-orieškové médium na úrovni veľkej zlatej medaile. My sme v našej komisii také šťastie nemali. V sérii šumivých vín sme neudelili žiadnu zlatú medailu. Našťastie sme mali veľmi pekné červené vína.

Uprostred hodnotenia nás však prerušili a nastal čas slávnostného vyhlásenia miesta konania nasledujúceho Concours Mondial du Bruxelles. Na veľkom plátne pustili krátky asi trojminútový film. Bratislavský hrad, Trnava, Banská Štiavnica, Vysoké Tatry, zábery prírody, medvede, Rys ostrovid, vinohrady, oberačka, niektoré vinárstva, spoznal som napríklad novú barikovú pivnicu Mrva & Stanko a na záver nápis Vitajte v Bratislave. Musím uznať, že klip bol urobený naozaj dobre. Riaditeľ súťaže Thomas Costenoble a prezident súťaže syn zakladateľa, Baudouin Havaux odovzdali symbolický pohár generálnemu riaditeľovi Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, Františkovi Stanovi. Po krátkom príhovore pozvali všetkých hodnotiteľov zo Slovenska na pódium kde sme pripili pohárom sektu. Keď som sa vrátil na svoje miesto, bolo veľmi príjemné prijímať gratulácie od ľudí z celého sveta a odpovedať na otázky o Slovensku. Medzitým prebiehala prezentácia Taiwanu z ktorej som nepočul ani slovo, ale ako som sa neskôr dozvedel na budúci rok bude na Taiwane hodnotenie destilátov. Z ich strany to však nebola prezentácia, ale iba pozvanie. V porovnaní s nimi vyzerala prezentácia Slovenska naozaj pútavo a profesionálne.

Vo vestibule haly bola pripravená malá ochutnávka slovenských vín. Bohužiaľ naša komisia končila hodnotenie medzi poslednými a tak som stihol už len záver voľnej degustácie. Pri stolíku so slovenskými vínami bolo viacero degustátorov, ktorí boli zvedaví na naše vína. Väčšinou išlo o vína, ktoré boli prihlásené na minuloročný Concours Mondial du Bruxelles. Predovšetkým sladké vína však naozaj zaujali a viacerí sa učili vyslovovať slovo Devín. Ten od Karpatskej Perly, či Matyšáka som ochutnal aj ja, ale napr. vína zo Žitavských viníc už boli vypité. Nasledoval slávnostný slovenský obed, kde boli okrem iného podávané slovenské špeciality ako bryndzové halušky, strapačky, tvarohové gule, výber syrov ako oštiepok, korbáčiky a k tomu slovenské víno na stoloch. Bol som príjemne prekvapený koľko toho o Slovensku niektorí degustátori vedeli. Niektorí z nich poznali slovenskú časť Tokaja, ale aj ďalšie oblasti a samozrejme vína. Na rozdiel od belgického obeda, ktorý sme mali deň predtým a ktorý bohvieako nezaujal, zo slovenského odchádzali ľudia najedení a spokojní.

Tým sa vlastne hodnotenie na tohtoročnom Concours Mondial du Bruxelles skončilo. Čakal nás ešte slávnostný galavečer v historickej budove miestnej univerzity, trošku portugalskej kultúry a folklóru a rozlúčka s novými priateľmi.

Od roku 2006 sa Concours Mondial du Bruxelles konal v Lisabone, Maastrichte, Bordeaux, Valencii, na Sicílii, v Luxemburgu a v portugalskom Guimaraes. Nasledujúci rok bude hostiteľom súťaže Concours Mondial du Bruxelles po prvýkrát krajina strednej Európy. Pre Slovensko je to nepochybne veľký diplomatický úspech a príležitosť zviditeľniť naše vinárstvo, ale zároveň záväzok prezentovať našu krajinu a naše vinárstvo čo najlepšie. Môžeme im ukázať moderné vinárstva ako Mrva & Stanko, Karpatská Perla, aj kontroverzné Elesko, pozvať ich na večeru k Matyšákovi, ale to čo robí krajinu vinárskou, sú predovšetkým vinohrady. Ako sme tak z autobusu pozorovali dokonale upravenú vinohrady v dokonale upravenej krajine, Vlado Mrva smutne poznamenal. My ich budeme musieť prevážať v noci, aby nevideli tú hrôzu vo vinohradoch.

Úroveň organizácie, dôraz na každý detail, striktnosť hodnotenia, to dokáže splniť viacero súťaží. No nadstavba v podobe predstavovania najvýznamnejších vinárskych regiónov, plus dôsledná práca v oblasti komunikácie a vzťahov s novinármi dodáva súťaži nový rozmer. Concours Mondial du Bruxelles sa pomaly, ale iste prepracováva na najvýznamnejšiu európsku súťaž.

Jedným z hodnotiteľov na súťaži Concours Mondial du Bruxelles bol aj Vladimír Mrva. Spýtal som sa ho, čo si myslí o význame konania tejto súťaže pre Slovensko a pre slovenské vinárstvo.

Concours Mondial du Bruxelles podľa počtu prihlásených vzoriek, ale aj podľa počtu krajín patrí medzi tri najväčšie výstavy v Európe. Je to jedna z najväčších konfrontácií vína a vinárstiev z celého sveta a právom jej patrí najvyšší rating. Doposiaľ sa Concours Mondial du Bruxelles konal v krajinách kde je víno tak či tak fenoménom a je veľmi dobre spropagované. Po prvýkrát sa Concours Mondial du Bruxelles presúva mimo týchto stojatých vôd, do krajiny strednej Európy. Je trochu prekvapením, že právo usporiadať túto súťaž získalo práve Slovensko. Veď všetky okolité štáty sú v tomto veľmi silným konkurentom či už je to Česká republika, Rakúsko, alebo Maďarsko. Na druhej strane je to pocta, ale aj záväzok, aby sme nesklamali organizátorov a hostí.  Musíme usporiadať naozaj hodnotnú súťaž, ktorá bude plne zodpovedať najvyššej medzinárodnej úrovni. Na Slovensko príde viac ako 300 expertov z celého sveta, vrátane novinárov píšucich o víne. Väčšina z nich na Slovensku nikdy nebola a možno ani len netušia, že aj u nás sa vyrába víno na najvyššej kvalitatívnej úrovni. Počas niekoľkých dní navštívia naše vinárstva, budú sa môcť zoznámiť s našimi vínami a spoznať filozofiu našich vinárov. Zároveň budú mať možnosť spoznať našu krajinu nie len ako krajinu vína, ale aj ako krajinu s bohatou históriou, kultúrnymi pamiatkami, čarovnou prírodou a špičkovou gastronómiou. To je ten najväčší prínos čo môžeme ako krajina získať. To čo napíšu, a či vôbec závisí v prvom rade od nás. Dúfam, že budú slovenskom očarený, pretože Slovensko je naozaj nádherná krajina, taktiež verím, že budú očarení aj našimi vínami a vinárstvami. Moje presvedčenie pramení z toho, že veľa cestujem po celej Európe, kde robíme degustácie. Veľa milovníkov vína sa doteraz nestretlo so slovenskými vínami a po ich ochutnaní boli veľmi milo prekvapený úrovňou našich vín. To isté očakávam aj od degustátorov, ktorí nás navštívia v rámci Concours Mondial du Bruxelles. Snáď jedinou čiernou škvrnou na pohľade na slovenské vinárstvo je zanedbanosť niektorých vinohradov.   

Na súťaži v Portugalsku bol vyšší počet degustátorov z Portugalska. Podľa prísľubu organizátorov v Bratislave bude takisto vyšší počet našich hodnotiteľov vína. Je to veľká príležitosť konfrontovať sa so svetom. Účasť v komisii kde sa o vzorkách vín rozpráva a nielen v komisii, ale aj v zákulisí, je jednoznačne obohacujúca pre každého jedného vinára. Môže konfrontovať svoje názory s ľuďmi z iných krajín, možno z iných kultúr, počujú kritiku, alebo pochvalu. Musíme konfrontovať naše vína so zahraničnými, ale nie len bodovo, ale aj verbálne. Treba si vypočuť ich názory, nové myšlienky, nové podnety to je vždy veľmi obohacujúce a dôležité pre budúcnosť.

Pevne verím, že na Slovensku dokážeme so cťou zorganizovať podujatie ako je Concours Mondial du Bruxelles. Organizácia takéhoto podujatia nám môže otvoriť dvere na svetovú vinársku scénu. Doteraz sme držali iba kľučku, ale teraz máme možnosť tie dvere aspoň pootvoriť.