A možno aj trochu získaného sebavedomia, ale o tom neskôr. Organizátori pozvali 12 slovenských degustátorov, tesne pred odchodom však zrušili pozvánku jednému z nich a tak pod slovenskou vlajočkou nakoniec hodnotilo 11 degustátorov. Všetko sa začalo úvodnou večerou, ktorá začínala o 19.00, ale my sme prišli o 21. hodine. Nemôžem povedať, že by sme sa nenajedli, ale predsa len som očakával trochu viac. Mali sme možnosť ochutnať niekoľko druhov piva, belgické pralinky, ale víno žiadne, čo bol pre mňa tak trochu šok.

Prvý deň hodnotenia.
Autobusy nás privážajú na výstavisko. Nasleduje nevyhnutné zvítanie sa s priateľmi a známymi z minulých ročníkov, potom hľadanie mojej komisie. Komisia číslo 17 a moja menovka je na predsedníckom stole. Viesť komisiu je určite česť, ale spomínam si na predchádzajúci rok, keď jeden z členov komisie bodoval od 60 do 75 bodov a na všetko mal jediný argument. Vo víne je priveľa dreva. Dúfam, že tento rok to bude lepšie. V komisii mám Francúzku, Belgičana, Brazílčana, Rumuna a Taliana. Na nultej vzorke sme sa pekne zhodli a dúfam, že takto budeme aj pokračovať. Začína vlastné hodnotenie a zisťujem, že máme vysoké tempo. Na každú vzorku je málo času a navyše Offélia každý hodnotiaci hárok odovzdáva stále neskôr a neskôr. Keď sa k tomu ešte pridá opakovanie niekoľkých „korknutých“ vín, práce je viac ako dosť. Namiesto bavenia sa o víne mám čas iba oznámiť členom mojej komisie, aký sme mali rozptyl, ale aj to až potom, čo Offélia odovzdala svoj hárok, čo je s omeškaním asi tak tri vzorky dozadu. Navyše po prvom flighte bielych vín nasledovali už iba červené, čo bolo pre všetkých dosť náročné a aj únavné. Dali sme horko ťažko jednu zlatú medailu. Konečne máme dodegustované a tešíme sa na obed. Vonku pred pavilónom stojí niekoľko dodávok, z ktorých podávajú obed. Grilované mušle Sv. Jakuba sú fantastické, ale pozornosť všetkých upúta niečo celkom iné. V jednej z dodávok ponúkajú opekané kobylky a chlieb s nejakou pomazánkou, pričom na povrchu sa krútia nejaké červy. Na kobylku som našiel odvahu, ale na tie červy som už naozaj nemal chuť. Metrom sa presúvame do hotela a po krátkom oddychu vyrážame do ulíc. Cikajúci chlapec, cikajúce dievčatko, najkrajšie námestie Európy a ideme na skorú večeru. Morské potvorky tu naozaj vedia robiť a pivo je tiež znesiteľné. Tento deň pre mňa skončil skoro, aj keď večer sa ešte raz vydávam do centra urobiť si nejaké fotky večernej Radnice.

Deň dva
Hneď ráno začíname fotením na pozadí Atómia. Najprv je problém dostať viac ako 300 ľudí do jedného záberu, potom zase prekáža palma, kríky, stožiar. Navyše slnko svieti priamo do objektívu. Konečne sú zábery nacvakané a ideme do haly, v ktorej bude prebiehať degustácia. Podľa hodnotiacich hárkov vidím, že budeme chutnať bublinky. Veľmi sa na ne teším. Začíname však bielymi vínami, až potom prichádzajú na rad bublinky a tri flighty červených vín. Mali sme aj niekoľko „korkov“, ale tie nás zdržali podstatne menej ako naša francúzska kolegyňa. Bol to pekný deň, plný pekných vín. Dokonca aj obed je oproti včerajšku civilizovanejší a celkom dobrý, aj keď zase na stojáka. Poobede ideme do najväčšej zoologickej záhrady, kde nám Číňania pripomenú ako vyzerali povinné potlesky pred rokom 89., ochutnáme ich destilát z ciroku (kvôli ktorého prezentácii sa to vlastne celé koná), ktorý je na prvom mieste na svete v objeme výroby, ale chutí iba Číňanom. Obzrieme si živé pandy a ideme na večeru. Čína na tanieri na rozdiel od ich destilátu však chutí skvelo.

Deň tri
Tak s tým slnkom to predsa len nevyšlo a fotenie sa opakuje. Tentokrát nemáme v pozadí Atómium, ale ani slnko, tak snáď z toho niečo bude. Hodnotenie je prerušené slávnostným vyhlásením miesta konania nasledujúceho Concours Mondial du Bruxelles. And winner is ... severotalianske Jesolo. Dalo sa to vytušiť už dopredu, pretože na súťaži som videl aj taliansku legendu, enológa Ezia Rivellu. Taliani usporiadali slávnostný obed. Trošku citlivejšie povahy mali problém s chobotnicou, ale Prosecca rozlievali dosť. Aj keď sme sa neprejedli, aspoň sme sa zabavili na hraných vtipoch Vladimíra Mrvu. Nič to, veď večer bude slávnostná večera. Všetci pekne vyfešákovaní, priestory privátneho klubu, ako welcome drink Crémant z Luxemburgu. Večera bola naozaj chutná, nebolo toho síce veľmi veľa, ale neprišli sme sa sem predsa prejedať. Záhadou ostali iba dve veci. Zvláštne tanečné vystúpenie, pri ktorom rozdávali pomaranče a ešte väčšou záhadou bolo, kam zmizlo všetko víno, pretože vzhľadom na fakt, že išlo o vinársku súťaž, na ktorej sa zúčastnilo viac ako osemtisíc vzoriek, na stoloch ho veľa nebolo. Po gala večeri sa konal ešte malý, nazvime ho súkromný žúr, kde sa zišli ľudia a vína naozaj z celého sveta. Nechcem teraz hovoriť o vínach, ale o tom, ako všetci bez rozdielu oceňovali minuloročný Concours Mondial du Bruxelles v Bratislave. Ako jeden z ľudí, ktorý mal v minulom roku možnosť nahliadnuť do zákulisia súťaže, som videl niekoľko vecí, ktoré sme mali urobiť inak a lepšie, ale inak bol bratislavský concours zorganizovaný naozaj dobre. Zo Slovenska sa súťaže zúčastnilo 113 vzoriek vín, čo je síce menej ako v minulom roku, ale aj tak je to slušné číslo. Počet získaných medailí je ešte pozoruhodnejší.

Nemôžem nespomenúť jednu príhodu. Vo Viedni na letisku sa stretla väčšina našej výpravy. Všetci sme boli oblečení pohodlne, ale Roman Janoušek zvlášť. Prišiel oblečený v športovom. Šušťáková bunda, trištvrťové nohavice a tenisky s neónovo zelenými šnúrkami. Nakoniec prečo nie. Vladimír Mrva sa spýtal Romana, že ak náhodou stratia jeho batožinu, či bude hodnotiť v tomto oblečení. Všetci sme sa na tom bavili, až do momentu keď sme prišli do Bruselu a jeho batožina sa naozaj stratila. Medzi degustátormi v oblekoch sa Roman naozaj vynímal, ale znášal to s úsmevom. Aké z toho plynie ponaučenie? S Mrvom radšej nikam necestujte.

1 VEĽKÁ ZLATÁ MEDAILA
Cuvée Hron-Váh-Rimava-Rudava 2011, Winemaker´s Cut, Víno Mrva & Stanko

16 ZLATÝCH MEDAILÍ

NAJVYŠŠIE OCENENIA SÚŤAŽE: