Tento rok sme sa vybrali do Klosterneuburgu v zostave Edita Durčová, Ingrid Vajcziková, Juraj Klimo a moja maličkosť. Nešiel som tam však ako hodnotiteľ, ale ako sprievodca. Po oficiálnom zahájení degustátori zasadli do svojich komisií a ja som mohol pozorovať zákulisie mašinérie awc-vienna. Podstatnou drobnosťou je, že na awc-vienna opakovane stretávam tie isté tváre. Nemyslím teraz organizátorov, alebo degustátorov, ale mám na mysli personál. Ľudí ktorí otvárajú fľaše, rozlievajú vzorky, vyhodnocujú výsledky. Nebudem sa rozpisovať o tom čo kto presne robí, ale majú to naozaj zvládnuté a šlapú ako hodinky. Mojim malým privilégiom bola možnosť prechutnať si ktorúkoľvek vzorku, čomu som sa pochopiteľne nebránil. Hneď v prvom kole sa na scéne objavila odroda Sauvignon blanc. Neuveriteľných 450 vzoriek Sauvignonu z celého sveta. Iba od spoločnosti Saint Clair som si prechutnal asi 4 vzorky. Nechcem prezradiť priveľa, ale až tri z nich sa prebojovali do záverečného  mastertastingu. Okrem toho som objavil Sauvignon z pre mňa exotického Turecka, ale našiel som tam aj viacero vín z Čiech a Slovenska. Všimol som si, že Michael Edlmoser si niektoré fľaše berie na svoj stôl. Zhodou okolností tam mal fľaše od Ericha 

Edita Ďurčová	Ingrid Vajcziková	Juraj Klimko

Scheibelhoffera, ktorí bol na awc-vienna viackrát vyhlásený za najlepšieho vinára. Tieto fľaše tam však nemal na ochutnávanie. Michael námatkovo vyberal rôzne vína, plus od vinárov ktorí sa pravidelne umiestňujú na popredných miestach a vína dáva na testovanie do labáku. Pokiaľ by sa pri jednej vzorke zistili signifikantné rozdiely medzi deklarovaným množstvom cukru, alkoholu či kyselín a analyticky stanoveným, víno je automaticky eliminované a prekontrolované sú všetky vína výrobcu. Spýtal som sa či sa niečo podobné už stalo a práve v tom momente labák našiel 45 gramov cukru vo víne v ktorom bolo deklarovaných 4,5 gramu. Pravdepodobne išlo iba o neúmyselnú chybu v desatinnej čiarke. Avšak nie len vína podliehajú kontrole. Michael zaradil do hodnotenia aj krabicové víno ktoré kúpil v supermarkete a ktorého kvalita korešpondovala s jeho veľmi nízkou cenou. Prakticky všetci degustátori víno bez váhania eliminovali. Víno som ochutnal aj ja a rýchlo som to musel zapiť rizlingom, ktoré sa práve v tom čase ochutnávali. Môj pohyb „za scénou“ bol pre mňa mimoriadne inšpirujúci a možnosť voľne prechutnávať vína bola veľmi príjemná. Každá minca má však dve strany. Krabicové víno som opatrne ochutnal s očakávaním, že to nebude nič moc. Avšak ako náhle niektoré víno z Čiech alebo Slovenska vykazovalo nejakú vadu, v tom momente mi ho Michael nalieval. Hrozienkový Hibernal z Moravy mal asi 200 mg voľného oxidu siričitého(už 70 mg je veľmi veľa), niečo bolo naoxidované a veľa vín refermentovalo. Videl som kvasiace vína z Nemecka, z Rakúska, ale ako Michael tvrdil, neobvykle vysoké percento kvasiacich vín bolo zo Slovenska a z Čiech. Zjavne nezvládnutá filtrácia, alebo mikrobiológia. V opačnom prípade prišiel za mnou Michael len raz. Priniesol mi ukázať prázdnu fľašu od jedného slovenského Tramínu s tým, že víno dostalo vysoké bodové hodnotenie a že je to naozaj excelentné víno. Okrem Michaela, ďalší dvaja ľudia z jeho štábu súhlasne prikyvovali, ale mne sa už neušla ani kvapka. Ako sa neskôr na mastertastingu ukázalo, bolo to jediné slovenské víno, ktoré sa prepracovalo tak vysoko. Bohužiaľ identita vína a výrobcu zatiaľ patrí medzi dôverné informácie.  

Michael Edlmoser pri otvorení	degustačné kóje	pracovisko hodnotiteľa

Hodnotenie v Klosterneuburgu sa predsa len odlišuje od hodnotenia u nás. Víno je z fľaše naliate do džbánu z ktorého sa nalieva hodnotiteľom. Pri nalievaní sa víno prevzdušní a na naliatie do pohára čaká niekoľko minút. To vínu umožní otvoriť sa. Samotné hodnotenie je veľmi rýchle. Víno buď zaujme, alebo nie. Napriek tomu sa všetci naši degustátori zhodli na tom, že tento systém je síce náročný, ale objektívny.

Michael Bauer	Andreas Peschta	awc team
práca v kóji	zoradené vína	zo zákulisia