Je veľmi ťažké odpovedať na takúto otázku. V prvom rade neviem ako ste víno „zakladala“. Na koľko bola ovocná šťava dosladená, či ste tam dávala aj vodu, prípadne nejakú živnú soľ, či sa víno rozkvasilo samovoľne, alebo ste pridala ušľachtilé kvasinky. Tak isto netuším ako počas tých piatich dní prebiehalo kvasenie. Teoreticky je možné, že pri spontánnom a búrlivom kvasení počas piatich dní ovocné víno dosiahlo dostatok alkoholu a ďalej už kvasiť nebude. Tak isto je možné, že kvasinky sa vplyvom jednoducho unavili pre nedostatok utilizovateľného dusíka. Taktiež treba definovať čo je to chladná miestnosť. Ak sa kvasenie rozbehlo v pri nízkej teplote, je nepravdepodobné, že by sa zastavilo kvôli chladu. Uvažujem o teplotách medzi 12-16°C. Utesňovanie kvasnej zátky nemá na priebeh fermentácie prakticky žiadny vplyv. Kvasná zátka má v prvom rade zabrániť kontaminácii kvasiaceho média ovocnými muškami(Drosophila), ktoré čeština výstižne pomenovala octomilka, alebo muška ocetnice. Takisto zabraňuje oxidácii muštu a umožňuje unikanie vznikajúceho oxidu uhličitého.

Zrejme čakáte na nejakú radu, aby sa vám víno opäť rozkvasilo. V prvom rade ho musíte ochutnať a posúdiť či už neprekvasilo dostatočne. Opakujem, že neviem nakoľko bolo ovocné víno dosladené. Ak bola celková cukornatosť do úrovne 21-22 °NM, víno by malo prekvasiť do sucha, ale ovocné vína sa zvyknú dosládzať na vyššiu cukornatosť aby ostali sladké. V takom prípade si ani len netrúfnem tipovať nakoľko je laik schopný po ochutnaní stanoviť obsah zvyškového cukru.

Rozbehnúť zastavené kvasenie je dosť ťažké. V prvom rade na to treba ušľachtilé kvasinky, najspoľahlivejšie sú Saccharomyces bayanus. Tie treba nechať aktivovať v zmesi vody a muštu(prípadne nedokvaseného vína) a potom pridať do celkového objemu vína. To je oficiálny postup. Súkromne odporúčam do aktivovaných kvasiniek stále po troche pridávať mušt(nedokvasené víno) až kým celkový objem nedosiahne aspoň 20% objemu vína. Potom môžeme zakvasiť celý objem.  A nezabudnite na živnú soľ pre kvasinky.