Od kedy sa môže predávať mladé víno?
Piatok 14. augusta som prechádzal dedinkami pod Malými Karpatmi a vôbec nič nenaznačovalo, že sa blíži sezóna burčiaku. V sobotu 15. augusta sa akoby šibnutím čarovného prútika objavili desiatky "štokrdiel", šamlíkov, debničiek a na nich svietili fľaše bieleho burčiaku. Vinárska legislatíva stanovuje začiatok predaja burčiaku na 15. august a čuduj sa svete, vinári to z nejakého dôvodu rešpektujú. Možno preto, že je to veľmi na očiach. Z mladým vínom je to, ale inak.....
Už na vinobraní, ktoré sa konalo v septembri som ochutnal Irsaj Oliver a Müller Thurgau ročníka 2015. Ten istý zákon hovorí, že mladé víno sa môže uvádzať na trh od prvého novembrového pondelka, čo zhodou okolností v tomto roku pripadne hneď na 2. novembra, ale v iných rokoch tento termín môže pripadnúť až na 7. novembra. Najbližšie sa tak stane v roku 2016. Nejdem teraz moralizovať, či niekto porušuje zákon a prečo. Chcem sa skôr zamyslieť nad otázkou je či zákon nastavený dobre a či by vinári naozaj mali čakať až do novembra. Vo svete vína sa dajú nájsť desiatky najrôznejších obmedzení, čo sa týka začiatku predaja vína. Zväčša však ide o obmedzenia platné pre jednotlivé apelácie, či kvalitatívne triedy, ako je napr. Chianti classico, Brunello di Montalcino, riservy, gran reservy a podobne. Tie sa môžu začať predávať v druhom, treťom, či napríklad v piatom roku po zbere. Situácia u nás sa od zavedených apelácií podstatne líši. Skúsme sa na problém pozrieť z oboch strán.
Prečo čakať do novembra?
Každé víno musí prejsť určitým vývojom. Po dokvasení sa musia usadiť kvasinky a ďalšie kaliace látky, víno predýcha postfermentačné arómy, treba ho stabilizovať, vyčíriť. To všetko potrebuje čas. Je možné všetko urýchliť použitím moderných technológií, ako je napr. muštový bentonit, bentonit určený na pridávanie počas fermentácie, použitie crossfiltra či vymrazovanie. Toto všetko sú bežné postupy, ale aj tak je to tak trochu znásilňovanie mladého vína. Treba povedať, že ak chce vinár predávať víno ako mladé, musí s týmto zámerom spracovávať hrozno a použiť len také enologické postupy, ktoré nepredlžujú čas potrebný na harmonizáciu vína. V prvom rade musí zvoliť vhodné, skoro zrejúce odrody, nemôže hrozno nakvášať, musí lisovať veľmi opatrne, musí zvoliť vhodný režim sírenia, atď. Takéto víno sa nebude vyznačovať mohutnosťou, ale bude v ňom dominovať primárna ovocná aromatika. Víno je svojím spôsobom jednoduché a priamočiare, to však neznamená, že nie je príťažlivé. Termín prvý novembrový pondelok, poskytuje asi dvojmesačný priestor na všetky školiace úkony, čo je myslím dostatočný priestor. Tí šikovnejší vinári stihnú víno aj premiešať na jemných kaloch aby mu dodali trošku plnosti.
Prečo nečakať do novembra?
Niektoré odrody ako napr. Irsaj Oliver či Muškát moravský majú veľmi intenzívnu primárnu aromatiku, postavenú na terpénoch, ktoré sú najkrajšie tesne po fermentácii. Čím sú tieto vína staršie tým menej príťažlivo pôsobia až môžu pôsobiť veľmi ťažko a aromaticky agresívne. Navyše ak sú vína robené ako mladé, rozumej tenké, ich potenciál klesá doslova každým dňom. Nie náhodou sa značná časť odrody Irsaj Oliver vypije vo forme burčiaku. Navyše dnešné technológie umožňujú celý proces vyzrievania a harmonizácie vína urýchliť. Stále platí hore uvedené, že je to tak trochu znásilňovanie, ale z hľadiska plánovanej životnosti vína, ktorá nepresahuje koniec roka je to nevidím ako problém.
Už som spomenul, že víno ročníka 2015 som ochutnal na vinobraní už v septembri. Irsaj Oliver bol tesne po filtrácii a aj tak pôsobil. Zato Müller Thurgau pôsobil podstatne lepšie a nebolo mu čo vytknúť. Pozrime sa čo vlastne hovorí zákon. Tejto problematiky sa dotýkajú dva paragrafy zákona 313/2009 Z.z. Paragraf § 28, Označovanie vinárskych produktov, ods. (7). Označovať víno slovami „mladé víno“ možno víno s chráneným označením pôvodu, ak je víno naplnené do spotrebiteľského balenia najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom sa vykonal zber hrozna použitého na výrobu tohto vína. Také víno možno začať uvádzať na trh najskôr v prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna. Ak chce vinár označiť víno ako "mladé víno" musí byť jednak s chráneným označením pôvodu, t.j. podlieha certifikácii a zároveň platí podmienka začiatku uvádzania na trh najskôr v prvý novembrový pondelok roku zberu.
Ak by si chcel vinár názov "mladé víno" odpustiť, je tu ešte stále paragraf § 25, Podmienky uvádzania na trh, ods. (1). Ak sa víno vyrobí v tom istom kalendárnom roku, v ktorom sa uskutočnil zber hrozna na jeho výrobu, je zakázané také víno uvádzať na trh vo fľašiach pred prvým novembrovým pondelkom daného kalendárneho roka. Takže s prvým novembrovým pondelkom sa stretávame opäť, avšak zákon sa obmedzuje na víno uvádzané na trh vo fľašiach.
Ak teda vinár uvádza "mladé víno" na trh pred prvým novembrovým pondelkom a akomkoľvek spotrebiteľskom balení, porušuje zákon. Ak uvádza na trh víno aktuálneho ročníka v inom spotrebiteľskom balení ako je fľaša a víno nie je označené ako "mladé víno" je to z pohľadu slovenského zákona v poriadku. Pritom víno môže označiť ako "nové víno" či ročníkom 2015.
Prečo by vinári mali dodržiavať zákon?
Jedno príslovie vraví, že každý sa učí na vlastných chybách, jeho updatovaná verzia tvrdí, že na vlastných chybách sa učí iba idiot a treba sa učiť na chybách iných. Možno by sme mohli poučiť aj z úspechu iných. Áno, hovorím o Beaujolais. Veľmi tvrdohlavo čakajú na prvé minúty tretieho novembrového štvrtka a vyvolávajú tým očakávanie na príchod mladého vína. Viem, že je ťažké poučovať niekoho kto nutne potrebuje zarobiť peniaze, aby uhradil ...... napr. platby do fondov. Ak by som však mal právo rozhodnúť, či vinári budú musieť čakať až do prvého novembrového pondelka, alebo môžu svoje mladé vína začať predávať trebárs aj 1. septembra, volil by som ten novembrový pondelok. Vlastne pondelok by som nevolil celkom iste. Možno pondelok vyhovuje reťazcom, je to však nevhodný deň pre marketingové aktivity spojené verejnými eventami ako to robia napr. v už spomenutom Beaujeu. Štvrtok a možno aj piatok sú u tohto pohľadu oveľa lepšie dni.
Len tak na záver doplním ešte jednu perličku vyplývajúcu zo zákona. Aj keď to zákonodarca zrejme nemal na mysli, § 25 sa vlastne týka aj niektorých ľadových vín, ak hrozno na ich výrobu bolo zberané až v kalendárnom roku nasledujúcom po vegetačnom ročníku.