V jeho hustote. Oxid uhličitý je podstatne ťažší ako vzduch. Je ťažší aj ako kyslík. A práve v tom je ten problém. Pri kvasení vznikajúci CO₂ má tendenciu klesať k zemi. V prípade dostatočného množstva skvasiteľných cukrov je schopný zaplniť celú miestnosť. Ak v takejto miestnosti je nulová cirkulácia vzduchu a navyše sa nachádza pod zemou, k nešťastiu je len krôčik. Plyn síce priamo nikoho nezabije, ale vytlačí z miestnosti kyslík ktorý potrebujeme na dýchanie. Ak tam kyslík nie je, nemáme čo dýchať, nastáva bezvedomie a bez pomoci zadusenie. Mnohí z vás si teraz zrejme povedali, ak sa začnem dusiť, tak sa otočím a idem von. No veru nejdete. Ak pri topení sa, vdýchnete vodu, nastáva okamžité bezvedomie. Podobne to funguje aj s CO₂. Čistý, alebo vysoko koncentrovaný oxid uhličitý má narkotické účinky. Ak ho v takejto koncentrácii vdýchnete, zatočí sa vám hlava a odpadnete. Pri zemi je jeho koncentrácia ešte vyššia a bez pomoci sa z takejto situácie nedostanete. Ak by ste naopak niekomu v takejto situácii mali pomôcť vy, treba sa správať ako pod vodou. Vonku sa nadýchnuť, zbehnúť dole, vytiahnuť osobu a nadýchnuť sa až vonku. Ak sa nadýchnete v pivnici, zostanete tam ležať dvaja.
Našťastie rozdiel hustôt vzduch a CO₂ nieje nijako veľký a tak bežné prúdenie vzduchu, úplne postačuje na vyvetranie miestnosti. Aby ste mali predstavu koľko plynu sa v pivnici uvoľní, uvádzam zopár čísel. Pre jednoduchosť si stačí zapamätať: zo 100 litrov muštu (cukornatosť 20 °NM)sa uvoľní približne 5.000 litrov CO₂. Čím mušt obsahuje viac cukru, tým je množstvo uvoľneného plynu väčšie. V tomto ročníku sa bude pohybovať až okolo 6.000 litrov. Hustota vzduchu je približne 1,3 kg/m3, kým hustota CO₂ dosahuje takmer 2 kg/m3. Všetok CO₂ sa neuvoľní naraz, ale postupne v priebehu niekoľko dní.

Naši predkovia chodili do pivnice vždy so sviečkou. Je to síce veľmi jednoduchý detektor CO₂, ale aj veľmi spoľahlivý. Sviečku treba držať čo najnižšie. Ak sviečka zhasne, treba okamžite pivnicu opustiť.

tv