Ročník 2003 sa vyznačoval tak vysokými maximálnymi i priemernými teplotami vzduchu počas celého vegetačného obdobia ako aj neobyčajne vysokým deficitom atmosferických zrážok. Dosiahnutá ? At v ° C do konca júla dosiahla takmer 2200 ° C a do konca mesiaca augusta takmer na celom území určenom na pestovanie viniča presiahla už 3000 ° C. Pritom množstvo atmosférických zrážok v týchto oblastiach dosiahlo 150 - 170 mm, čo predstavovalo 45 - 50% dlhodobého priemeru zrážok v tomto období. Aj mesiac september nevybočil z rámca tendencie suchého a teplého ročníka, keď priemerné množstvo atm. zrážok spadnutých v tomto období neprekročilo 20 mm. Za týchto okolností bol vývoj viniča ukončený oproti dlhodobému priemeru v predstihu 21 až 26 dní a prejavil sa v priebehu dozrievania hrozna a jeho nadpriemernou kvalitou. Situácia sa čiastočne "vylepšila" zvýšeným úhrnom zrážok v mesiaci októbri, keď v najprodukčnejších vinohradníckych oblastiach Slovenska (Malokarpatská, Južnoslovenská a Nitrianska oblas?) spadlo v priemere 80 mm zrážok. Čiže celkový vegetačný úhrn atm. zrážok k reálnemu koncu vegetácie činí 270 až 300 mm, čo pri predpokladaných zimných zrážkach by malo stači? na nasýtenie pôdneho profilu a prepojenie na podzemnú vodu.

Drevo je vyzreté po celej dĺžke, podmienky pre diferenciáciu pletív v zimných púčikoch pri relatívnom dostatku vlahy v tomto období boli mimoriadne priaznivé, čo je dobrá prognóza pre budúci rok. Avšak s ohľadom na vlahové podmienky vo vegetačnom období je priemer jednoročného dreva menší avšak má priaznivý drevnej časti k stržňu, tj. predpoklad pre vyššiu odolnos? voči mrazu.

Z tohto hľadiska nie je potrebné pristúpi? k zmene rezu a za?aženia vo vinohradoch s dobrou agrotechnikou pôdy, ošetrovania krov a s dostatočnou výživou. V nedostatočne vyživovaných vinohradoch sa nedostatok vlahy prejavuje slabým drevom. Tu je potrebné voli? menšie za?aženie krov a kratší typ rezu, s ohľadom na odrodu a rastovú silu kra.
Agrotechnika pôdy musí by? zameraná na šetrenie vlahy a na jej lepšie využitie viničom, t.j. prerušovanie kapilarity v obrábaných medziradiach a v opakovanom mulčovaní zatrávnených medziradí.
V hnojení je potrebné podpori? rast vegetatívnej masy kra použitím zvýšenej dávky N hnojív (100-120 kg N/ha) a to 60 - 70 % pred nástupom vegetácie. Dlhodobým základom agrotechniky vinohradu v takýchto podmienkach je zvyšovanie organického podielu pôdy - humusu, ktorý má pufrovací účinok tak na vlahu ako aj na živiny a ich prístupnos? pre rastlinu.

Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie atmosféry a s ním spojené klimatické extremity, najmä nedostatok atmosférických zrážok, by bolo na mieste prehodnoti? postoj k závlahám najmä k ich úsporným formám.

Ing. A. Valachovič, CSc.