Dokvášanie vína
Pozdravujem Vás. Tiež mám otázku. Robím si vino zo samorostu. Mam asi cca 85 % v 50l demižóne. Krásne mi bublinková čím ďalej tým viac. V miestnosti mam teplotu od cca 16-19 °C. Prešli asi 4-5 týždňov a prestalo bublať. Na povrchu mám asi cca 5 cm povlak (vidno tam aj časti šupiek). Stiahol som si do nádobky trochu a ochutnal. Má to ešte trošku kalnú farbu, ale necítim cukor. Keď som to dával kvasiť cukor bol na 19. Ako teraz ďalej postupovať a čo s tým robiť?
Keďže problematike kvasenia zjavne mnohí celkom dobre nerozumejú, pokúsim sa to objasniť, ale teraz len rýchla odpoveď.
Teplota 16-19°C je v poriadku. Pri bielom víne by bola vhodnejšia skôr 16 ako 19, ale v domácich podmienkach je to vyhovujúce.
Doba kvasenia 4-5 týždňov sa mi vidí pomerne dlhá, ideálne ak víno dokvasí v priebehu tak 2-3 týždňov. Problematické môže byť najme zdĺhavé dokvášanie. V budúcnosti skúste v závere kvasenia víno trošku prevzdušniť. Z 50 litrového demižónu nechať cez hadičku vytiecť do vedra tak 5-10 litrov, tak aby sa do vína dostal vzduch a potom tento objem vrátiť do demižónu.
5 cm povlak na povrchu. Otázka čo je to povlak. Predpokladám, že ide o biomasu, telá kvasiniek, dužina a šupky z hrozna. Pod povlakom sa však dá chápať aj choroba ľudovo zvaná birza, v tomto štádiu to však nepredpokladám. Bez toho aby ste otváral demižón, skúste ním pokrúžiť, tak aby sa kvasný klobúk rozmiešal a sadol na dno. V budúcnosti veľmi dôrazne odporúčam mušt odkaliť, potom bude povrch vína čistý.
Kalný vzhľad vína je v tomto štádiu úplne v poriadku. Víno sa zvyčajne prečistí po prvej stáčke.
Pri cukornatosti 19°NM, kvasinky štandardne dokvasia víno do sucha, spravidla tak do 2 g zvyškového cukru. To je úplne v poriadku.
Po dokvasení vína je potrebné ho zasíriť, ale zase nie priskoro. Keď víno prestane kvasiť (cez sklenú stenu nie je vidieť vývoj CO2, proste keď sa na povrchu prestanú objavovať bublinky), dáme mu ešte tak jeden - dva dni a potom ho zasírime. Tesne po dokvasení je mladé víno náchylné na oxidáciu, preto demižón zbytočne neotvárame. Keďže v domácich podmienkach zvyčajne nie je možnosť stanovovať voľný SO2, na zasírenie odporúčam použiť dávku 10 pyrosiričitanu draselného na 100 litrov vína. Ten jeden - dva dni medzi koncom kvasenia a zasírením slúži na dobeh chemických reakcií a spracovanie aldehydov. Ak by sme zasírili bezprostredne po ukončení kvasenia, víno by tzv. zožralo síru. Preto odporúčam po 1. zasírení počkať 12-24 hodín a stanoviť obsah voľného SO2 a ak poklesne, upraviť jeho hladinu. V domácich podmienkach preto volím počkať dva dni a použiť vyššiu dávku pyrosiričitanu(vyššie spomenutých 10 g). Po zasírení pár hodín počkať a víno stočiť do inej nádoby, tak aby vypĺňalo celý objem.
Teplota 16-19°C je v poriadku. Pri bielom víne by bola vhodnejšia skôr 16 ako 19, ale v domácich podmienkach je to vyhovujúce.
Doba kvasenia 4-5 týždňov sa mi vidí pomerne dlhá, ideálne ak víno dokvasí v priebehu tak 2-3 týždňov. Problematické môže byť najme zdĺhavé dokvášanie. V budúcnosti skúste v závere kvasenia víno trošku prevzdušniť. Z 50 litrového demižónu nechať cez hadičku vytiecť do vedra tak 5-10 litrov, tak aby sa do vína dostal vzduch a potom tento objem vrátiť do demižónu.
5 cm povlak na povrchu. Otázka čo je to povlak. Predpokladám, že ide o biomasu, telá kvasiniek, dužina a šupky z hrozna. Pod povlakom sa však dá chápať aj choroba ľudovo zvaná birza, v tomto štádiu to však nepredpokladám. Bez toho aby ste otváral demižón, skúste ním pokrúžiť, tak aby sa kvasný klobúk rozmiešal a sadol na dno. V budúcnosti veľmi dôrazne odporúčam mušt odkaliť, potom bude povrch vína čistý.
Kalný vzhľad vína je v tomto štádiu úplne v poriadku. Víno sa zvyčajne prečistí po prvej stáčke.
Pri cukornatosti 19°NM, kvasinky štandardne dokvasia víno do sucha, spravidla tak do 2 g zvyškového cukru. To je úplne v poriadku.
Po dokvasení vína je potrebné ho zasíriť, ale zase nie priskoro. Keď víno prestane kvasiť (cez sklenú stenu nie je vidieť vývoj CO2, proste keď sa na povrchu prestanú objavovať bublinky), dáme mu ešte tak jeden - dva dni a potom ho zasírime. Tesne po dokvasení je mladé víno náchylné na oxidáciu, preto demižón zbytočne neotvárame. Keďže v domácich podmienkach zvyčajne nie je možnosť stanovovať voľný SO2, na zasírenie odporúčam použiť dávku 10 pyrosiričitanu draselného na 100 litrov vína. Ten jeden - dva dni medzi koncom kvasenia a zasírením slúži na dobeh chemických reakcií a spracovanie aldehydov. Ak by sme zasírili bezprostredne po ukončení kvasenia, víno by tzv. zožralo síru. Preto odporúčam po 1. zasírení počkať 12-24 hodín a stanoviť obsah voľného SO2 a ak poklesne, upraviť jeho hladinu. V domácich podmienkach preto volím počkať dva dni a použiť vyššiu dávku pyrosiričitanu(vyššie spomenutých 10 g). Po zasírení pár hodín počkať a víno stočiť do inej nádoby, tak aby vypĺňalo celý objem.