Otázka archivácie vína je jednou z najčastejších. Nedá sa na ňu celkom jednoznačne odpovedať. To či víno prežije 3, alebo 5, či 20 rokov, rozhoduje veľa faktorov. Okrem samotnej odrody je to ročník, agrotechnika, vek vinohradu, lokalita, bezcukorný extrakt vína, obsah kyselín, obsah cukru, prístup vinára, použitá zátka, teplota skladovania, vlhkosť pivnice, .... . V neposlednom rade je dôležité aj za akým cieľom sa víno skladuje, alebo aký typ vína majiteľ archívu preferuje.

 

Pre jednoduchosť začneme odrodou Műller Thurgau. Ampelografia charakterizuje Műller Thurgau ako odrodu kde nízku extraktívnosť čiastočne nahrádzajú buketné látky. Technologická zrelosť hrozna sa posudzuje podľa obsahu kyselín. Hrozno sa zvyčajne oberá pri cukornatosti 17- 18 °NM. Najviac do 21 °NM. Víno je aromatické, príjemné, často sa používa na burčiaky a horizont jeho spotreby je niekde medzi 12 – 18 mesiacmi. Takto k nemu pristupuje každý vinár a technologickými procesmi sa snaží načasovať optimálnu zrelosť vína maximálne na uvedené obdobie.
Naproti tomu ochutnal som staršie vína 5-8 ročné, ktoré sa javili ako veľmi zaujímavé. Len neviem posúdiť či by sa tak javili každému. V oboch prípadoch išlo o vína s (na Műller Thurgau) vysokým obsahom kyselín a terciálnou aromatikou typu Rizling rýnsky. Ak vám víno chutí teraz, vypite ho. Ak ho máte viacej odložte si 3-4 fľaše a každého polroka si jednu otvorte. Naučíte sa niečo nové a sám zistíte či sa Vám staršie vína páčia.
Odroda Rizling vlašský je na archiváciu vhodnejšia. Ale tak maximálne 3 roky. V roku 2006 sa konalo Sympózium odrody Rizling vlašský. Vína ostatného ročníka(2005) boli veľmi pekné, vína ročníka 2004 za nimi zaostávali a vína ročníka 2003, až na jednu výnimku(Rizling vlašský, výber z hrozna, Vin. Spol. Modra) na tom boli najhoršie. Na strane druhej sú výrobcovia, ktorých vína určite vydržia dlhšie. Nemám to síce vyskúšané, ale predpokladám, že Rizling vlašský od moravskej spoločnosti Mikrosvin vydrží podstatne dlhšie ako vína od ostatných producentov. Mikrosvín má to šťastie že v jeho majetku je výnimočná poloha (Pálava, obec Perná, trať Železná), ktorú nestor moravských vinárov Prof. Kraus označil za najlepšiu polohu na Rizling vlašský na našej planéte. Kto Rizling vlašský od Mikrosvínu raz ochutnal určite mu dá za pravdu. Rezultát je rovnaký, ako v prípade Műller Thurgau. Ak na etikete vína nie je uvedené Mikrosvín, prípadne si nechcete víno archivovať z edukatívnych dôvodov, rada je jednoznačná: potešte sa vínom pokým je mladé a svieže.
V prípade Tokajskej Lipoviny je to už trochu inak. Základná podmienka, vhodnosť odrody, je splnená. V Ampelografii sa pri Lipovine dočítate „Je to odroda ktorá výrazne reaguje na ekologické podmienky“. U nás sa Lipovina pestuje výhradne v tokajskej oblasti a tým sú ekologické podmienky(terroir) dané. Tufové pôdy poskytujú Lipovine ideálne podmienky na tvorbu vín vysokej kvality v niektorých prípadoch v hodných na archivovanie. Platí to o to viac že podľa ampelografickej charakteristiky sa odrodový buket, pripomínajúci lipový med a aróma vyzrievaním stupňuje. Musí byť teda splnená ďalšia z podmienok. Analytické parametre vína. Lipovina produkuje vína s vyšším obsahom kyselín, v tokajskej oblasti možno predpokladať potenciálne vysoký obsah cukru a vďaka tufovej pôde aj vysoký bezcukorný extrakt – mineralitu. Z pohľadu cukru sa dá zjednodušene povedať, čím vyšší prívlastok tým lepšie. Ak máte nejakú akostnú Lipovinu, určite neuvažujte nad archiváciou. Naopak bobuľový, hrozienkový, ale v tokaji skôr cibébový výber, môžu časom získať arómy sušeného ovocia a urobiť tak radosť aj po 5-7-10 rokoch. Všetko je ale individuálne. Vek vinohradu na fľaši zvyčajne nenájdete a ak by ste aj našiel, neviete nič o agrotechnike zaťažení krov atď. Ostáva len dať na radu skúsenejšieho, alebo to len tak risknúť.
Zhodou okolností práve som si odložil do archívu Lipovinu, bobuľový výber , ročník 2006 (26 °NM; 11,5% alk.; 53g cukor, 25,5 extrakr )a Lipovinu, cibébový výber, ročník 2006 (28 °NM; 9% alk.; 122g cukor a 31,6 extrakt) od menej známeho, ale špičkového vinárstva rodiny Macíkovcov. U mňa však ide iba o potvrdenie, alebo vyvrátenie mojej domnienky, akým smerom sa bude víno vyvíjať.
Frankovka modrá. Červené vína sú všeobecne vhodnejšie na ležanie ako biele. Súvisí to s použitou technológiou, pri ktorej sa šupky hrozno nakvášajú a do vína sa tak dostane podstatne viac polyfenolických látok. Ide len o to aká Frankovka, aký ročník, s akým prívlastkom, s akým obsahom tanínov a aj od koho. Kým väčšina bielych vína je na pitie pripravená prakticky okamžite, červené sú na časovej osy posunuté. Aj vhodné na pitie sa stávajú neskôr ako biele a aj dlhšie vydržia vyzrievať. Opäť platí to čo pri Lipovine. Akostná Frankovka modrá určite nevydrží tak dlho, ako výber z hrozna, alebo bobuľový výber. Samozrejme pri splnení ďalších podmienok: vek vinohradu, štruktúra vína, obsah cukru, kyselín, ..., .
Ak ste čakal odpoveď typu: Műller Thurgau 2 roky presne, Rizling vlašský 3 roky a 8 mesiacov, Frankovka modrá 6 rokov 2 mesiace a tri dni, takú odpoveď Vám nedá nikto. Vaša otázka je niečo v štýle: koľko stojí auto. Aj na približné datovanie by som potreboval vedieť podstatne viac ako iba Műller Thurgau, Rizling vlašský, Lipovina, Frankovka modrá. V prvom rade výrobcu, potom ročník a prívlastok.

Spomenul som si na odpoveď, ktorú mi dal Roman Janoušek, keď som sa ho spýtal na koľko odhaduje potenciál jeho Frankovky(hovorili sme o konkrétnom víne ktoré sme obaja mali v pohári a Roman ho dokonca vyrobil). Vieš, to je ako so ženou. Až keď s ňou prežiješ život až potom zistíš ako dlho sa s ňou dá žiť. Musíme víno odložiť a zistíme ako dlho vydrží. Pri odhaľovaní tajomstiev vyzrievania vína Vám želám veľa radosti.

tv