Tí, ktorí videli firemný stánok Šebovcov v Šenkviciach mi určite dajú za pravdu, že tento hypermoderný chrám dobrého vína, v ktorom bola ochutnávka, pri všetkej tej dokonalosti rešpektuje vidiecky charakter. Písať o tohtoročných vínach na tomto mieste veľmi ani nechcem. Nie žeby nebolo o čom, vína boli tradične šebovsky vynikajúce. Tak kde je to prekvapenie? Prvé prekvapenie bolo, keď som videl degustačný hárok. Boli na ňom okrem iných vín po dva veltlíny zelené a rizlingy rýnske ročníka 2016. Ich vína zo Suchého vrchu už asi väčšina milovníkov dobrého vína pozná. Také bolo vždy jedno z nich. Táto vinica sa nachádza na sprašovej pôde a to druhé bolo z vinice na žulovom podklade. Šebovci totižto začali „experimentovať“ s lokalitami a aby to malo ten šebovský rozmer, prizvali si k tomu popredného geológa prof. Krausa. Hľadajú spolu ten najvhodnejší „teroár“. Slovo, ktoré dnes počúvame z každej strany, ony uvádzajú do skutočného života. Sadia nové vinohrady na rôznych typoch pôd. Francúzi to majú už dávno „vykoumané“, ale robili to možno stovky rokov. Šebovci si budú musieť pohnúť. Máme zhruba rovnako rokov a rád by som sa s nimi dožil výsledkov. Nové vinohrady budú potrebovať roky, aby ukázali čo v nich je. Dúfam, že neprezradím tajomstvo, že chcú robiť už len vína z Malokarpatskej oblasti. Preto rozširujú svoje vinice práve tu doma.
 
Najväčšie prekvapenie si však nechávam na záver. Jedným z hostí bol aj biológ Dr. Gábel, ktorý so svojim kolektívom a so Šebovcami testuje biologickú ochranu viniča bez pesticídov. Metóda pre mňa laika je založená na zvyšovaní prirodzenej obranyschopnosti rastlín bez chemikálii. Zacitujem jeho slová: „...kto bojuje s prírodou vždy prehráva“. Ako paralelu uviedol antibiotiká, ktoré sú čím ďalej nemej účinné. Najviac skúseností je zatiaľ s ochranou ovocinárskych stromov. Priznám sa, keď povedal, že jeho stromy nezamrznú lebo sú odolnejšie, znelo to ako sci-fi. Ťažko uveriť, ale možno sa tu rodí niečo, čo zmení náš svet k lepšiemu a Šebovci v tom majú prsty.

Že ich toto všetko stoji nemalé peniaze si asi domyslíte, ale ako je to pre nich  príznačné, taktne o tom mlčia. Pred rokmi som napísal v jednom článku: „... pán Trh ukáže, či ich nová rada sladkých vín prejde“. Prešla. A ich sladké DÍLEMÚRE považujeme dnes za samozrejmosť. Teraz mám pocit, že sa s vínom podniká čoraz ťažšie. Vyrastajú nové vinárstva dotované veľkými peniazmi často zvláštneho pôvodu. Toto sú pracovití ľudia, ktorý si všetko vybudovali od „piky“ len a len vlastnou prácou. Ukazujú, že sa to dá na Slovenku aj poctivo. Takže aj teraz im držím palce, aby im ten pán Trh s vínom  dal šancu v tomto pokračovať.
                                   
                                                                                      Igor Kolaj, Brezno