Šampión výstavy Vitis Aurea Modra 2006.
Na šiestom ročníku výstavy Vitis Aurea Modra 2006, boli udelené tri tituly
šampiónov. V kategórii bielych suchých vín aj v kategórii červených vín
zvíťazili rakúske vína. Jediným slovenským šampiónom sa v Modre stalo víno v
kategórii sladkých vín. Pálava zo Šenkvíc. Komisia jej udelila najviac bodov po
súboji s ľadovou Feteascou regalou. A to aj napriek tomu, že ide „iba“ o
bobuľový výber.
Pálava 2005, bobuľový výber, Karpatská Perla.
Už pri
nalievaní vina do pohára sa prejavuje vyššia viskozita. Vo farbe žlté tóny
prevládajú nad zelenými. Intenzita zafarbenia zodpovedá modernej technológii.
Intenzívna muškátovo tramínová vôňa je typická Pálava. Po malom predýchaní v
pohári sa pridávajú kvetinové tóny. Kyselina sa vo vôni neprejavuje. Práve
naopak, vôňa pôsobí nasladlo. Po dlhšom predýchaní sa objavuje žltý melón.
Chuť je mimoriadne výrazná, okamžite sa prejavuje výrazný cukor. Víno je
plné, medovo sladké až olejovité. Akonáhle si začnete všímať aromatiku vina
okamžite rozoznáte marhuľu. Mieša sa prezretá marhuľa so sušenou marhuľou a
žltým melónom. Pokým máte víno v ústach, prejavuje sa ovocie. Marhuľa s melónom,
možno by som zašiel až do exotického ovocia. Akonáhle víno prehltnete, vychádza
na povrch marhuľa. Vo výdychu sa ešte raz vráti žltý melón, ale nakoniec
definitívne uvoľní miesto marhuliam. Ak víno pijete oteplené, k tomu všetkému sa
pridávajú ešte muškátové tóny.
Po jednodňovom odpočinku a ohriati na izbovú
teplotu sa senzoricky viac prejavuje žlté exotické ovocie na úkor marhuľových
tónov. Dochuť vína je veľmi dlhá a dosť ťažko sa odhaduje. Až strácam prehľad či
víno ešte cítim v ústach, alebo si tú chuť vyvolávam v predstave. Dochuť vína sa
vyjadruje v jednotkách nazvaných kaudálie. Jedna kaudália zodpovedá jednej
sekunde. Ktovie ako sa nazýva nadradená jednotka zodpovedajúca minúte... .
Víno vyniká svojou čistotou. Čistá vôňa bez najmenšieho náznaku
prchavých kyselín, alebo esterov. Rovnako čistá chuť a dochuť.
Víno sa stalo šampiónom výstavy Vitis Aurea Modra 2006, v kategórii sladkých
vín. Taká kategória síce ani nie je, ale podľa mňa názov „biele ostatné“ znie
znevažujúco a tak aspoň pre seba používam termín sladké. Mnohí návštevníci si
možno ani neuvedomia s akým vínom majú tú česť sa zoznámiť. Porovnateľné víno sa
nehľadá ľahko, ale o niečom by som vedel. Sú to reduktívne Tokajské výbery od
producentov ako je Oremus(Vega Sicilia) alebo Hétszolo(Château Beychevelle).
Vyznačujú sa sviežou a výraznou ovocnosťou, komplexom vôní a chutí typických pre
tokajské, ale hlavne ich dokážu marketingovo komunikovať ako svetovú špičku,
plne porovnateľnú s vínami napr. zo Sauternes. Preto to porovnanie. Stále sa
hovorí o našom predurčení vyrábať biele vína svetovej kvality. Len doteraz sme
ich veľa nevyrobili. Vo vinárskej technológii dnes už nezaostávame. Cesta ku
kvalite vedie cez vinohrady. Šenkvická Pálava je vedená jeden kmeň, jeden
ťažeň(10 očiek), záložný čapík(2 očká) a šesť strapcov hrozna.
Bobuľová
Pálava z Karpatskej Perly na mňa urobila mimoriadny dojem. Bodové hodnotenie na
úrovni 93 až 95 bodov hovorí za všetko.