Pôdne typy
Pôdy možno rozdeliť podľa rôznych kritérií. Charakter pôdy - genetické vlastnosti pôdy popisujú: Pôdne typy, Pôdne druhy, Pôdny skelet, Pôdotvorné substráty a ďalšie charakteristiky ako hĺbka pôdy, zamokrenie, podnebie/klimatická oblasť (teplotné a zrážkové pomery, výpar), vlastnosti reliéfu (sklon, expozícia svahu).
Pôdne typy rozdeľujeme podľa podmienok vzniku, ktoré sú zväčša určené materskou horninou, sú charakterizované svojim pôdnym profilom, zloženým z viacerých horizontov.
Pôdny typ je základnou identifikačnou jednotkou morfogenetickej a agronomickej kategorizácie pôd. Zahŕňa v sebe skupinu pôd charakterizovanú rovnakou stratigrafiou pôdneho profilu (kombinácia diagnostických horizontov, ako výsledok kvalitatívne špecifického typu pôdotvorného procesu,ktorý sa vyvíjal v rovnakých hydrotermických podmienkach pod približne rovnakou vegetáciou).
Pôdne typy sú definované súborom diagnostických horizontov a ich najdôležitejších vlastností získaných dlhodobým vývojom v prírodných podmienkach a kultiváciou. Nižšie kategórie klasifikačného systému pôd sú:
- subtyp,
- varieta,
- forma.
Andozem
AM, skupina pôd: andozemných (hnedých)
Pôdy s andozemným pôdotvorným procesom pochádzajúcim zo sopečných hornín s výskytom alofánu a nadmernej akumulácie humusu a nízkej objemovej hmotnosti.
Pôdy s andozemným pôdotvorným procesom pochádzajúcim zo sopečných hornín s výskytom alofánu a nadmernej akumulácie humusu a nízkej objemovej hmotnosti.
Antrozem
AN, skupina pôd: technogénnych (antropických)
Pôdy s pôdotvornými procesmi výrazne ovplyvnenými technogénnou činnosťou človeka. Povrchový a podpovrchový horizont bol vytvorený z premiestnených materiálov prírodného, prírodno-technogénneho a technogénneho pôvodu.
Pôdy s pôdotvornými procesmi výrazne ovplyvnenými technogénnou činnosťou človeka. Povrchový a podpovrchový horizont bol vytvorený z premiestnených materiálov prírodného, prírodno-technogénneho a technogénneho pôvodu.
Černozem
ČM, skupina pôd: molických
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 10,8%
Pôdny typ s tmavým humusovitým horizontom vyskytujúci sa na sprašových pahorkatinách a starších nivných sedimentoch, kde už veľmi dlhú dobu nedochádzalo k záplavám a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 10,8%
Pôdny typ s tmavým humusovitým horizontom vyskytujúci sa na sprašových pahorkatinách a starších nivných sedimentoch, kde už veľmi dlhú dobu nedochádzalo k záplavám a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy.
Čiernica
ČA, skupina pôd: molických
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 7,2%
Lužné pôdy. Pôda s tmavým humusovým horizontom, vyskytujúca sa prevažne v nivách vodných tokov, menej na pahorkatinách na miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 7,2%
Lužné pôdy. Pôda s tmavým humusovým horizontom, vyskytujúca sa prevažne v nivách vodných tokov, menej na pahorkatinách na miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody.
Fluvizem
FM, skupina pôd: iniciálnych (nivných)
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 14,4%
Nivné pôdy.
Pôda, ktorá je, alebo donedávna bola ovplyvňovaná záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Má svetlý humusový horizont. Z klimatického hľadiska ide o azonálnu pôdu, lebo sa viaže na alúviá a náplavové kužele všetkých riečnych tokov. Využíva sa ako orná pôda, na zeleninárstvo, lúky, prípadne porast tvoria aj lužné lesy.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 14,4%
Nivné pôdy.
Pôda, ktorá je, alebo donedávna bola ovplyvňovaná záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Má svetlý humusový horizont. Z klimatického hľadiska ide o azonálnu pôdu, lebo sa viaže na alúviá a náplavové kužele všetkých riečnych tokov. Využíva sa ako orná pôda, na zeleninárstvo, lúky, prípadne porast tvoria aj lužné lesy.
Glej
GL, skupina pôd: hygromorfných (hydromorfných)
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 1,7%
Mazľavé pôdy v dôsledku trvalého zamokrenia pozdĺž vodných tokov a v záplavových oblastiach s hladinou podzemnej vody blízko povrchu (veľká časť týchto pôd má upravený vodný režim melioráciami).
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 1,7%
Mazľavé pôdy v dôsledku trvalého zamokrenia pozdĺž vodných tokov a v záplavových oblastiach s hladinou podzemnej vody blízko povrchu (veľká časť týchto pôd má upravený vodný režim melioráciami).
Hnedozem
HM, skupina pôd: ilimerických
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 11,4%
Dubové lesy mierneho pásma, vyššie a stredne položené kotliny, svahy pohorí.
Pôdy vytvorené na sprašiach alebo sprašových hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom a výrazným B horizontom zvetrávania alebo premiestnenia ílu. V prevažnej väčšine prípadov neobsahujú skelet.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 11,4%
Dubové lesy mierneho pásma, vyššie a stredne položené kotliny, svahy pohorí.
Pôdy vytvorené na sprašiach alebo sprašových hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom a výrazným B horizontom zvetrávania alebo premiestnenia ílu. V prevažnej väčšine prípadov neobsahujú skelet.
Kambizem
KM, skupina pôd: kambických, hnedých
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 33,4%
Pôdy s rôzne hrubým svetlým humusovým horizontom pod ktorým je B horizont zvetrávania skeletnatých substrátov s rôznym, väčšinou však vyšším obsahom skeletu.
Pôdy s procesom brunifikácie: alterácie, oxidického zvetrávania (fyzikálne a chemické premeny prvotných minerálov, oxidov železa a ílových minerálov.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 33,4%
Pôdy s rôzne hrubým svetlým humusovým horizontom pod ktorým je B horizont zvetrávania skeletnatých substrátov s rôznym, väčšinou však vyšším obsahom skeletu.
Pôdy s procesom brunifikácie: alterácie, oxidického zvetrávania (fyzikálne a chemické premeny prvotných minerálov, oxidov železa a ílových minerálov.
Kultizem
KT, skupina pôd: kultivačných (antropických)
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 0,1%
Pôdy výrazne pretvorené ľudskou činnosťou, v tomto prípade rigolovaním (hlboké kyprenie a premiešanie pôdneho profilu) a miestami aj výstavbou terás.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 0,1%
Pôdy výrazne pretvorené ľudskou činnosťou, v tomto prípade rigolovaním (hlboké kyprenie a premiešanie pôdneho profilu) a miestami aj výstavbou terás.
Litozem
LI, skupina pôd: iniciálnych
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 0,3%
Málo vyvinutá plytká pôda, ktorá vznikla na pevných a spevnených karbonátových alebo silikátových horninách. Je bez porastu a vyskytuje sa vo vyšších polohách, prevažne na alpínskych lúkach.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 0,3%
Málo vyvinutá plytká pôda, ktorá vznikla na pevných a spevnených karbonátových alebo silikátových horninách. Je bez porastu a vyskytuje sa vo vyšších polohách, prevažne na alpínskych lúkach.
Luvizem
LM, skupina pôd: ilimerických
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 2,7%
Styk nížin a pohorí, dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie.
Pôdy na sprašových a im podobných hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom, väčšinou aj s eluviálnym (vyluhovaným horizontom, vždy s hlbokým B horizontom nahromadenia ílu).
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 2,7%
Styk nížin a pohorí, dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie.
Pôdy na sprašových a im podobných hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom, väčšinou aj s eluviálnym (vyluhovaným horizontom, vždy s hlbokým B horizontom nahromadenia ílu).
Organozem, Rašelina
OM, skupina pôd: organických, rašelinové pôdy
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 0,2%
Zamokrené rašelinové oblasti, alebo hydromorfné pôdy. Je chudobná na živiny a stopové prvky.
Pôdy s viac ako 0,5 m hrubým horizontom rašeliny nad glejovým horizontom alebo nad kompaktnou horninou.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 0,2%
Zamokrené rašelinové oblasti, alebo hydromorfné pôdy. Je chudobná na živiny a stopové prvky.
Pôdy s viac ako 0,5 m hrubým horizontom rašeliny nad glejovým horizontom alebo nad kompaktnou horninou.
Podzol
PZ, skupina pôd: podzolových
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 0,1%
Vyššia nadmorská výška s vyšším množstvom zrážok pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou.
Pôdy so silne kyslou reakciou, výrazným humusovým a eluviálnym horizontom, a s B horizontom kde sa akumuluje Fe, Al a humusové látky. Vyskytujú sa len na kyslých horninách prevažne vo výškach nad 1300 m n.m. (vysokohorské pasienky).
Pôdy s procesom podzolizácie, vnútropôdneho zvetrávania, translokácie a akumulácie seskvioxidov a humusových látok.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 0,1%
Vyššia nadmorská výška s vyšším množstvom zrážok pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou.
Pôdy so silne kyslou reakciou, výrazným humusovým a eluviálnym horizontom, a s B horizontom kde sa akumuluje Fe, Al a humusové látky. Vyskytujú sa len na kyslých horninách prevažne vo výškach nad 1300 m n.m. (vysokohorské pasienky).
Pôdy s procesom podzolizácie, vnútropôdneho zvetrávania, translokácie a akumulácie seskvioxidov a humusových látok.
Pseudoglej
PG, skupina pôd: hygromorfmných (hydromorfných), oglejené pôdy
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 7,5%
Styk nížin a pohorí, dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie.
Pôdy s tenkým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je vyluhovaný eluviálny horizont a hlboký B horizont s výrazným oglejením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte. Celý profil je sezónne výrazne prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu.
Zastúpenie v rámci poľnohospodárskych pôd v SR: 7,5%
Styk nížin a pohorí, dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie.
Pôdy s tenkým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je vyluhovaný eluviálny horizont a hlboký B horizont s výrazným oglejením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte. Celý profil je sezónne výrazne prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu.