S istotou môžeme tvrdiť, že pestovanie vína na našom území sa začalo najneskôr za vlády cisára Marca Aurélia Próba, teda v treťom storočí nášho letopočtu. Niektoré pramene posúvajú začiatok pestovania viniča ešte o niekoľko storočí naspäť, tieto názory však zatiaľ nie sú hodnoverne preukázané.

Po páde Rímskej ríše sa o pestovanie hrozna a výrobu vína pričinila cirkev. Spočiatku to bolo z liturgických dôvodov, neskôr víno prenikalo k širokým vrstvám obyvateľstva a stal sa z neho dôležitý obchodný artikel. Dejiny vinohradníctva a vinárstva úzko súvisia s vtedajším politickým dianím, vojnami vpádmi Tatárov, neskôr Turkov. Vinohrady boli neustále ničené, potom zase obnovované. Za zmienku stojí vývoj v dnešnej tokajskej oblasti, kde po zdecimovaní obyvateľstva v prvej polovici 13. storočia prichádzajú talianski osadníci. Následne v 14. a 15. storočí je veľa zmienok o vinárstve na Slovensku. Napríklad v roku 1413 bol v Bratislave viničný richtár a z roku 1497 pochádza najstarší výčapnícky štatút mesta.

V polovici 19. storočia sa na území dnešného Slovenska pestovali desiatky odrôd a rozloha vinohradov dosahovala až takmer 50.000 ha. Tak ako celú Európu aj slovenské vinohrady postihla koncom 19. storočia fyloxérová nákaza, následkom čoho došlo k zmene odrodovej skladby. Niektoré odrody ustúpili do úzadia, napr. Bouvierovo hrozno a Čabianská perla prežívajú miestami najmä v Malokarpatskej oblasti dodnes, iné sa stratili úplne(Slankamenka, Medovec, Červenospišiak, Bratislavské biele). Plocha vinohradov poklesla až na necelých 9.000 ha. Historicky patrili malokarpatské vína k najrešpektovanejším vínam z celého Rakúsko Uhorska. Najväčší obchodníci z vínom pochádzali práve odtiaľ a v Bratislave vznikla v roku 1825 aj prvá fabrika na výrobu šumivého vína mimo územia Francúzska. Dodávateľ vína pre rakúsku armádu pán Waltz, v Trnave postavil v tom čase najväčší sud v strednej Európe o objeme 114.000 litrov. Druhý z obchodníkov Palugyay zase predával vína pod značkou Chateau Palugyay do celého sveta, pričom jeho šumivé a tiché vína sa údajne nachádzali aj na palube Titanicu.

Bohužiaľ po druhej svetovej vojne komunisti znárodnili vinice čo dodnes negatívne ovplyvňuje slovenské vinohradníctvo. Z úbočí sa vinohrady rozšírili aj na úrodné roviny, pričom pri výbere odrôd zohrával kľúčovú úlohu jediný faktor a tým bol hektárový výnos. Nebolo cieľom vyrobiť dobré víno, ale vyrobiť ho veľa. Preto sa vo vinohradoch na celom území vtedajšieho Československa rozšírili odrody ako Rizling vlašský či Müller Thurgau, z ktorých sa vyrábali unavené, tenké, nevýrazné a uniformné vína typické pre socialistickú veľkovýrobu. Po revolúcii v roku 1989 sa časť vinohradov vrátila do rúk pôvodných vlastníkov čím sa začal dlhodobý proces reštrukturalizácie vinohradov so zameraním sa na odrody poskytujúce kvalitné vína. Dnes nájdete vo vinohradoch odrody ako Chardonnay, Pinot blanc, Pinot gris, Sauvignon blanc, Tramín červený, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, ale aj Rizling vlašský, ktorý na rozdiel od svojej domoviny, úrodnej nížiny Veneta poskytuje príťažlivé svieže a ovocné vína, ktoré majú životnosť asi dva roky. Z novo vyšľachtených bielych odrôd sa najviac darí odrode Devín, ktorá poskytuje príjemne korenisté vína a najviac jej pristanú vína so zvyškovým cukrom. Z modrých odrôd sa u nás darí odrodám Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Modrý Portugal, Alibernet, ale aj Cabernet Sauvignon predovšetkým na výrobu ružových vín. Veľký aj keď zatiaľ v širšom meradle neobjavený potenciál má odroda Pinot noir. Veľmi dobre sa darí slovenským odrodám, ako je Dunaj, ale aj nedávno uznané novo vyšľachtené odrody kabernetového typu. Špecifické postavenie má odroda Cabernet Sauvignon. Ešte pred pár rokmi bolo veľmi ťažké vyrobiť víno z tejto odrody, ktoré by mohlo konkurovať iným vínam. So zlepšením agrotechniky, čiastočne možno aj vplyvom globálneho otepľovania sa vyzretosť hrozna tejto odrody výrazne zlepšila, ale čo je najdôležitejšie, z odrody Cabernet Sauvignon začali naši vinári vyrábať ružové vína, ktoré majú neopakovateľný charakter a ktoré bez preháňania patria k najlepším na svete.

Autor: TV

Zdroj: Časopis VINOTÉKA, príloha Slovak wineries publikovaná pri príležitosti Concour mondial du Bruxelles, Bratislava 2013