Informácie o súboroch cookie.
Tieto stránky využívajú súbory cookie.
Používaním tejto stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.
23
september
2017

Deň otvorených tokajských pivníc 2017

Pozývame Vás na 13. ročník prehliadky pivníc spojený s ochutnávkou tokajských vín, ktorý sa uskutoční:
23. septembra 2017 od 9. 00 – 19. 00 hod vo Veľkej Tŕni, Malej Tŕni, Viničkách.
Lístky si môžete rezervovať cez www.tokajregnum.sk. Rezervované lístky si môžete vyzdvihnúť, alebo zakúpiť na železničnej stanici Slovenské Nové Mesto 23.9.2017 od 9:00 do 15:00 hod. Počet lístkov je obmedzený. Cena lístka je 30 €.

Viac Informácií v pracovných dňoch od 9.00 hod. do 15.00 hod. na tel. č. 0903 608 865
Tešíme sa na Vás.

Vinári z TOKAJA
23.09.2017 09:00
29
september
2017

Nitriansky vínny festival SEPTEMBER 2017

Nitriansky vínny festival 2017 na Nitrianskom hrade a v obci Veľký Cetín.
29.09.2017 00:00
14
október
2017

Deň otvorených pivníc Poézia v MOVINE

Zažite jedinečné spojenie chutí počas návštevy vo vinárstve MOVINO. Milovníci vín si prídu na svoje pri zaujímavých spojeniach vín a jedla. Pre priaznivcov poézie sme pripravili čítanie krátkych úryvkov zo známych sonetov. Fanúšikovia umenia majú možnosť pozrieť si zaujímavú výstavu v pivničných priestoroch spoločnosti.
14.10.2017 16:00
Domov > Články > Zo sveta > 

Zomrel Kráľ....

Zomrel Kráľ....

V nedeľu večer zomrel Giuseppe Quintarelli. Neviem nakoľko je známe jeho meno u nás, ale vo svete jedným dychom spolu s jeho menom vyslovujú aj Kráľ Amarone, či otec Amarone. Veľmi som sa túžil s týmto človekom stretnúť a napriek tomu, že som jeho vinárstvo pred necelým rokom navštívil, sa mi to nepodarilo. Bepi, ako ho volali, mal už v tom čase pokročilé štádium Parkinsonovej choroby. Napriek tomu jeho práca ovplyvnila celé generácie vinárov a značka Quintarelli sa stala najjagavejšou hviezdou v celom Venete.



quintarelli01

Giuseppe Quintarelli sa narodil 19. marca 1927, v mestečku Negrar. Po druhej svetovej vojne začal postupne skupovať vinohrady a vyrábať víno ultimátnej kvaklity. Dnes rodina vlastní 12 ha vinohradov a ročne vyrobia 60-70.000 fliaš. Toľko hovoria suché čísla. Kto to však skutočne bol, najlepšie vystihuje veta, ktorá mi prišla na um, pri návšteve Bepiho vinárstva: Quintarelli je legenda, je viac ako Valpolicella, viac ako Amarone, viac ako čokoľvek....
Aby som Vám aspoň trochu priblížil tohto veľkého človeka, uvádzam článok uverejnený v časopise Vinotéka.
Toľko hovoria strohé paragrafy zákona upravujúceho Amarone della Valpolicella. Ak by som mal charakterizovať priemerné Amarone, uviedol by som, že je to silné alkoholické víno s obsahom alkoholu na úrovni 15-16%, niekedy jemne nasladlé, s vysokým extraktom, veľmi komplexné až robustné víno, prejavujúce sa čiernou džemovitou aromatikou, hoci v ostatných rokoch niektorí výrobcovia kladú väčší dôraz na eleganciu. Tak ako všade, nájdu sa výborné, nadpriemerné, ale aj podpriemerné vína. Pri Amarone sa však tie podpriemerné hľadajú dosť ťažko. Vyplýva to už z technológie výroby vína.
Quintarelli, viac ako Valpolicella, viac ako Amarone, viac ako čokoľvek....
S menom Giuseppe Quintarelli som sa stretol v encyklopédiach. Vždy bola pri ňom poznámka že je to najvýznamnejší výrobca vín v oblasti, sem tam niečo o práci s botritídou, ale nič viac. Jeho vína som po prvýkrát ochutnal na degustácii v Bratislave, ktorú pripravil dovozca jeho vín, Alexander Pothe zo spoločnosti Grandi Vini. Nespočetne krát predtým som ochutnával Amarone ktoré patrilo „k tým najlepším“, a tak som očakával niečo podobné. No už keď som si pozrel ceny vín, pochopil som že toto bude niečo výnimočné. V niektorých prípadoch Vám päťstoeurovka bude málo aj na jednu fľašu vína. Pamätám si, že vtedy už bežná Valpolicella medzi prítomnými zarezonovala viac ako Amarone od kohokoľvek iného. Vlastne bežná ako bežná. Bol to ročník 2001 a povedal by som, že sa práve dostala na svoj vrchol. Po nej nasledovalo základné Amarone della Valpolicella ročníka 2000, ale napriek dlhej dekantácii, toto víno proste ešte potrebuje stráviť niekoľko rokov vo fľaši. Pre Amarone della Valpolicella Selezione Giuseppe Quintarelli, taktiež ročníka 2000 to platí dvojnásobne. Víno s takým úžasným potenciálom som ešte nezažil. Obrovský extrakt, robustnosť, 17% alkoholu, napriek tomu tam ten alkohol bol stratený. Stále ešte veľmi mladé a hrubé víno, pritom však krásne víno s prísľubom dokonalej elegancie. Hneď vtedy som začal uvažovať nad návštevou vinárstva. Starý pán Giuseppe Quintarelli, má už vysoký vek a ja som ho chcel ešte stihnúť.
Spolu so Alexandrom Pothe a so zopár priateľmi sme sa vybrali na Vinitaly, ale myslím že pre všetkých bol najväčším lákadlom Quintarelli. Jeho vinárstvo leží v lokalite Ceré, pri mestečku Negrar. Žiadne tabule, žiadne reklamy. Pri pokuse nájsť jeho vinárstvo sme sa celkom slušne povozili po okolí a nebyť náhodných pocestných, tak sa tam vozíme hádam doteraz. Trochu väčší dom zasadený v kopci, ani priveľmi starý ani nový, vôkol vinohrady a uchvacujúci panoramatický výhľad. Privítal nás Francesco, vnuk starého pána. Kým sme sa presunuli do pivnice, Francesco nám poskytol základné informácie o vinárstve. Za dátum založenia vinárstva považujú rok 1924, keď rodičia jeho deda Giuseppeho, prišli žiť do Negraru. Vo vlastníctve rodiny je 11 ha vinohradov na ktorých je vysadená prevažne odroda Corvina a Corvinone na klasickej pergole zvanej veronese. Giuseppe Quintarelli ako jeden z prvých vinárov v oblasti vysadil aj odrody ako Cabernet Sauvignon Cabernet Franc a Merlot. Využil vysťahovaleckú vlnu Talianov do USA a už pred necelým storočím začal predávať svoje víno do USA v 50 litrových sudoch. Ako vravel Francesco, cesta do janovského prístavu vtedy trvala päť dní. Giuseppe Quintarelli bol vizionár. Nekompromisný dôraz na kvalitu katapultoval jeho vína medzi tie najžiadanejšie. Ročná produkcia kolíše v závislosti od ročníka medzi 42 až 55 tisícmi fliaš. Niet preto divu, že celá jeho produkcia je dopredu vypredaná. Distribútorov majú po celom svete a tam kde nemajú ani nikoho nehľadajú, pretože tým ostatným by museli krátiť ich alokácie.
Vždy keď niekomu vojdem do pivnice prvé čo urobím, pivnicu si ovoniam. Tá Quintarelliho voňala drevom a vyzretým vínom. Plná veľkých drevených sudov s oválnym aj okrúhlim čelom, v ktorých víno vyzrieva v niektorých prípadoch aj osem až desať rokov. To so sebou prináša aj potrebu veľkého objemu skladovaného vína. Quitarelliho filozofiu ilustruje aj jeho etiketa. Čistý rukou písaný papier a nič viac. Táto etiketa sa dnes stala doslova symbolom ktorý okopírovali viacerí vinári. Dnes už etiketu tlačia v tlačiarni, ale vyzerá presne tak akoby bola písaná rukou. U Quintarelliho je všetko tradičné. Tradičné technológie, tradičný systém pestovania hrozna. Jedna z mála vecí ktoré nie sú až tak tradičné je enológ. Neviem či si z rodiny nikto netrúfa na funkciu enológa, ale ešte samotný Giuseppe zamestnal Roberta Farrariniho, jedného z najvýznamnejších talianskych enológov. Francesco nás usadil v degustačnej miestnosti kde boli v akomsi regáli vytvorenom z drátených prepraviek uložené fľaše zabalené v novinovom papieri. Bol to rodinný archív. Konečne sme sa dostali k vínu.

Degustácia bola doslova návratom do minulého storočia. U Quintarelliovcov beží čas jednoducho inak. Pri jeho „normálnych vínach“ sa bavíme aktuálne o ročníku 2002, 2003. Jedine Primofiore sa predáva ako veľmi mladé, už 3-4 ročné. Po predegustovaní celej línie sme sa mohli voľne k čomukoľvek vrátiť. Ja som si vybral Alzero, pretože to pre mňa bolo niečo nové, ale mojim favoritom sa stalo Amarone. Veľmi sa mi páčila aj klasická Valpolicella a Rosso del Bepi, ale po Reciote a Alzere sa k nim už nedalo vrátiť.
Na záver som sa spýtal na starého pána. Bol by som si ho rád odfotil, ale jeho zdravotný stav už nie je najlepší a tak potrebuje veľa spánku. Nuž tak sme teda legendu a kráľa vinárov z Veneta, Giuseppe Quintarelliho nechali v pokoji spať. Aj keď som starého pána nezažil osobne, spoznal som jeho vína a som za to naozaj vďačný.
Francesco mi na záver návštevy dal svoju vizitku a vraj sa môžem kedykoľvek zastaviť. Takéto pozvania sú zväčša iba zdvorilostné, ale som si viac ako istý, že Francescovo pozvanie ešte určite využijem. Zaujímalo by ma ako to u nich vyzerá cez oberačku, keď sa suší hrozno.
Čo dodať na záver. Quintarelliho vína sú naozaj z iného sveta. Jeho základná Valpolicella s prehľadom predstihuje aj Amarone od iných vinárov. Quintarelli je proste legenda, je viac ako Valpolicella, viac ako Amarone, viac ako čokoľvek....

Oblasť Veneta pôsobí na mňa trochu schizofrenicky. Na juhu Veneta sa nachádzajú veľmi úrodné pôdy pádskej nížiny, kde nájdete na jednom kmeni viniča aj viac ako 50 očiek. Pestujú tu Merlot, Chardonnay, Pinot gris, proste čokoľvek. Ak by však na fľaši nebola etiketa, ľahko by ste si ich mohli pomýliť. Tieto ploché, fádne vína, bez odrodového prejavu sa pre mňa stali synonymom vín z Veneta. No Veneto má aj svoju severnú časť. Tam už nekonečná, nezáživná rovina prechádza do kopčekov až hôr. Nájdete tu neuveriteľných 11 apelácií D.O.C.G. Fior d´Arancio z Colli Euganei, Prosecco z Conegliano-Valdobbiadene, Soave, Recioto z Gambellary,... . Svetovej sláve sa teší predovšetkým oblasť Valpolicella a jej Amarone della Valpolicella. Amarone je silné červené víno s obsahom alkoholu minimálne 14%. Je to de facto slamové víno, ktoré sa necháva prekvasiť až do konca. Amarone sa uvádza na trh najskôr o 2 roky po zbere.  


Ako prvú vzorku sme ochutnali Primofiore ročníka 2007. Pekné mladé víno, plné ríbezľovej ovocnosti s prechodom do černíc a florálnych aróm vrátane fialky, s ľahšou štruktúrou. Mierne sa prejavuje prevaha odrody Cabernet Franc. Je to vlastne jeho najjednoduchšie víno, niečo ako u nás mladé víno. V sude vyzrievalo „iba “ dva roky a malo smiešnych 13,5% alkoholu.

Nasledovala Valpolicella 2001. Odrody Corvina, Corvinone a Rondinella. Víno je vyrobené z polovice zo sušeného hrozna a z polovice z čerstvého. Víno vyzrievalo 6-7 rokov vo veľkých sudoch. Krásne nazreté víno, sladké drievko otvárajú sa arómy sliviek, višní v kôstkovej forme. Chuť je komplexná, štruktúrovaná pevným tanínom, dlhá dochuť, elegancia a komplexnosť. Obsah alkoholu 15%.

Toto víno je vlastne malým Amarone. Vyrábajú ho v ročníkoch keď surovinu nepovažujú za dostatočne kvalitnú na výrobu Amarone. Víno vyzrievalo 8 rokov v 50 hl sudoch. Názov víno dostalo podľa prezívky Giuseppeho ktorého volali Bepi. Opäť veľmi komplexné a vyzreté víno. Nasladlé až jemne korenisté víno s bylinnými arómami, chuť je veľmi komplexná nájdete slivky, sladké drievko, veľmi dlhú a harmonickú dochuť. Obsah alkoholu 15%. (Pri tejto vzorke som Francescovi povedal že víno by sa lepšie prejavilo vo väčšom pohári. Ochutnávali sme s klasických degustačných pohárov OIV, podľa AFNOR. Francesco síce súhlasil, ale tradične sa v oblasti používali takéto malé poháre a oni si tradíciu ctia, takže väčší pohár som nedostal.)

Vyrábajú iba v najlepších ročníkoch. V rokoch 1994, 1996, 1999 a 2002 vyrobili iba Rosso del Bepi. Víno vyzrievalo 8-10 rokov v dreve. Napriek tomu stále mladé, hlboká vôňa s prevahou ovocnosti a náznakom dreva. Chuť je plná mimoriadne komplexná, čokoláda, sladké drievko, čierne ovocie, višne v čokoláde. Na jednu fľašu vína 0,75 l, potrebujú 7 kg hrozna, ktoré sušia minimálne 3 mesiace, pričom čiastočná botritída je žiaduca, pretože zvyšuje komplexnosť vína. Nesmie jej byť však priveľa. Naozaj veľké víno. Obsah alkoholu 16,5%.

Amarone della Valpolicella Selezione, čo je niečo ako riserva sme neochutnali, pretože toto víno robia iba vo výnimočne vydarených ročníkoch a za ostatných 10 rokov ho vyrobili iba 3 krát a je vypredané. Ochutnali sme však Alzero 1998. Je to víno na spôsob Amarone vyrobené z odrody Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc a Marlot v pomere 40:40:20. Vo vôni je to jasný kabernet, sladké čierne ríbezle až džemovité. Veľmi komplexná chuť, nasladlá, sladké čierne ríbezle, korenie, dotyk sladkého drievka. Víno v nás zanechalo hlboký dojem.

Po Alzere som si nevedel predstaviť aké ďalšie víno by mohlo nasledovať. Prišlo však Recioto della Valpolicella 1997.  Sladké víno s obsahom asi 90 gramov cukru, plné kávy, lekváru, trošku v štýle Marsaly. Veľmi komplexné, trošku dreva, dokonale zharmonizované.