Informácie o súboroch cookie.
Tieto stránky využívajú súbory cookie.
Používaním tejto stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.
VinkoPRO 2019 - najlepšie vína slovenských degustačných súťaží.
       vinko_pro
Domov > Články > Z domova > 

Pezinská dobrá víla

Pezinská dobrá víla

Ak by sa na Slovensku udeľoval titul "Hlavné mesto vína" určite by ho viackrát po sebe získal Pezinok. Stačí spomenúť podujatia ako Vínne trhy Pezinok, Víno a Levanduľa, Deň Sv. Urbana, Otvorené pivnice, Deň vo vinohradoch, Pezinské viechy, ale najmä obnova a rekultivácia vinohradov. Za všetkými týmito podujatiami stojí Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov. Viete však kto stojí za združením? Cherchez la femme....

....za všetkým hľadaj ženu. S Oľgou Bejdákovou predsedníčkou ZPVV sa poznáme už roky. Po celý ten čas je mi záhadou, kde berie energiu na všetky svoje aktivity. Pracuje vo vinárstve, významnou mierou sa podieľa na organizácii podujatí, zo zákulisia riadi priebeh Vínnych trhov, vychovala šikovného vinára a ešte stále má dosť energie neustále otravovať a prinútiť tak vinohradníkov starať sa o svoje vinice, vyplievať burinu, podáva projekty....  

Oľga ma z času na čas pozve na niektoré z celého radu podujatí organizovaných pezinským združením. Stretli sme sa na pre mňa dovtedy nepoznanej strane Starej hory na Dni vo vinohradoch. Len tak voľne sme sa bavili a Oľga porozprávala príbeh pezinskej Starej hory a pezinských vinohradníkov.
img_20190907_175846
"V občianskom združení Združenie Pezinských Vinohradníkov a Vinárov,  ktoré začalo fungovať asi ako možno jedno z prvých, sme pred približne 10 rokmi pochopili, že nie je možné organizovať len kultúrno-spoločenské akcie ako sú ochutnávky, súťaže, degustácie, ale malo by tu po nás aj niečo zostať. Rozhodli sme sa začať s revitalizáciou vinohradníckej krajiny, ktorá bola veľmi zanedbaná. Nečistili sa cesty chodníky ani melioračné kanály. Sme pomerne veľké združenie, počet našich aktívnych členov je asi 70, ale čo je hlavné všetci sa zapájajú do brigád, ktorých urobíme asi 5-6 ročne. Nečistíme súkromné vinice, ale verejný priestor ako účelové komunikácie a kanály  od náletových drevín a nánosov.  Niektoré cesty boli zarastené až do takej miery, že tade neprešiel ani traktor. Všetko toto by mala riešiť samospráva. Lenže po delimitácii, účelové cesty patria mestu, melioračné kanály zase vodárenskej spoločnosti, ale tí to nebudú robiť, pretože nestíhajú robiť oveľa dôležitejšie veci. Jedného krásneho zimného dňa som na prechádzke so psom objavila vo vinici staré kamenné schodíky, ktoré boli náletmi totálne zarastené. Na jar sme ich začali čistiť a zistili sme, že pod obrovským nánosom zeminy zarastenej náletmi drevín sú staré pôvodné kamenice. Zvládnuť to už nebolo v silách našich brigádnikov, takže sme museli zohnať mechanizmy a stroje. Keďže sme s predchádzajúcim vedením mesta mali dobrú spoluprácu pomohol nám mestský podnik služieb. Z podpornej schémy BSK sa nám podarilo získať prostriedky, v prvom roku vo výške 10.000 eur, ktoré sme využili na odkrytie kameníc a revitalizáciu. Celkovo sme vysadili 70 stromov, oskoruše, mandle, orechy, gaštany. V ďalšom roku sme opäť získali prostriedky z BSK, pokračovali sme v revitalizácii v ďalšej časti Starej hory.  Stará hora je jedinečné miesto. Je to taký malý kopec, vystupujúci z pohoria Malých Karpát, je južne orientovaný a má veľmi zvláštne podložie, vďaka ktorému je doslova mimoriadne teplotne nabité. Jednoducho je tu niečo čo môžeme nazvať Genius Loci. To bol dôvod prečo sme sa rozhodli kultivovať práve toto miesto aj pre rozvoj cestovného ruchu. Postavili sme päť vinohradníckych búd, ktoré sú zároveň prístreškami pre turistov a cyklistov, postavili sme sochu Sv. Urbana, patróna vinohradníkov.
Ďalšia etapa bola v roku 2018, keď sme podali projekt na obnovu účelových vinohradníckych ciest Starej hory, ale zo sídliska Sever, čo je vlastne opačná strana Starej hory. Mojím zámerom je vybudovať okolo celej Starej hory turistický chodník s tým že hore by mala byť rozhľadňa, a keďže už asi 8 rokov robíme podujatie Víno a Levanduľa, chceme do trasy zapojiť aj "levanduľovú vinicu". Potom môžu ísť na rozhľadňu a vrátiť sa k domčeku Celestín.
Pezinok mal obrovské šťastie že ešte za bývalého režimu sa tu vybudovali terasy a asfaltové cesty, takže na rozvoj turistiky sú tu ideálne podmienky. Treba už len začať spolupracovať v rámci samosprávy, vinohradníkov, v rámci BSK, vytvoriť cyklochodníky a dať tomu celému určitú logiku a aj logistiku.  Bola by som veľmi rada ak by ľudia našli v sebe viac rešpektu, pretože neraz sa stáva, že turisti a cyklisti majú pocit, že je to verejný priestor určený pre nich, skutočnosť je však taká, že tieto cesty sú obslužnými a prístupovými cestami k vinohradom a majú slúžiť predovšetkým vinohradníkom. Stará hora a vlastne aj širšie okolie Pezinku je predovšetkým vinohradnícka krajina, ktorá poskytuje obživu vinohradníkom a my chceme príťažlivosť krajiny udržať tak ako je tomu možno už ostatných 2.000 rokov. Momentálne nám robí nervy divá zver. Srnčia, ale predovšetkým danielia a diviačia zver vinohrady doslova ničí a drancuje. Vinohradníci museli chtiac-nechtiac pristúpiť k oplocovaniu pozemkov, čo je však veľmi neestetické a narúša to pôvab krajiny. Bez elektrických ohradníkov a oplotení by však jednoducho neprežili. Vysoká zver, opäť spomeniem Daniele dokáže napáchať obrovské škody už na jar, keď vypučia prvé výhonky viniča.  No a to čo nestihnú požrať na jar, to dokončia v čase keď môžu obžierať sladké a šťavnaté hrozno.  Zver sa za niekoľko rokov tak premnožila že priviedla na svet svoje mláďatá v hustých remízach a neobrobených vinohradoch a pre tie sa vinica stala prirodzeným domovom. Už nepozná les, ale iba vinicu. Naši poľovníci však neradi znižujú stavy, pretože dávajú prednosť trofeji, pred ochranou viníc. 
Značná časť majiteľov pozemkov a vinohradníkov našťastie už pochopila, že predpolie Malých Karpát v oblasti Starej hory je značne vzdialené od mesta a tak je pravdepodobnosť bytovej výstavby v tejto lokalite, na rozdiel od Jura,  Rače či Modry, našťastie mizivá. Dúfam že pochopia aj tí ostaní a ak sa nechcú starať o vinicu tak ju predajú alebo aspoň dlhodobo prenajmú niekomu, kto ma o to skutočný záujem."  

Oľga to celé uzavrela poznámkou, že už niekedy sa cíti vyhorená, ale veľmi dobre vie, že prakticky to po nej nemá kto prevziať.  Nedávno som sa bol prejsť po viniciach v okolí Modry a aj keď je tam veľa nádherných viníc, nájdete tam aj veľa náletových drevín, opustených a zanedbaných viníc a ciest. Prvé na čo som si spomenul, bola Oľga Bejdáková. Kiež by takú Oľgu mali v každej obci pod Malými Karpatami.