Informácie o súboroch cookie.
Tieto stránky využívajú súbory cookie.
Používaním tejto stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.
01
január
2018

VínkoPRO 2018

VínkoPRO 2018 je vyhodnotenie najlepších vín zo všetkých súťaží, ktorých usporiadatelia využili informačný systém VinkoPRO v roku 2018.
Priebežné výsleky
05
júl
2019

Požitavský festival vína

Prvý festival požitavských vín na jednom mieste.
Domov > Články > Z domova > 

Nitriansky štatút viničného spoločenstva z roku 1692

Nitriansky štatút viničného spoločenstva z roku 1692

Po dlhoročnom bádaní vo všetkých nitrianskych archívoch sa podarilo najsť z historického hľadiska významný písomný dokument. Ide o štatút viničného spoločenstva z roku 1692 spolu so 415 zápisnicami, za obdobie 44 rokov, t.j. do roku 1736.

Vinohradníctvo v chotári nášho mesta má  dávnu tradíciu.  S istotou môžeme tvrdiť, že sa tu pestoval vinič minimálne od založenia kláštora sv. Hypolita. Avšak prvá písomná zmienka sa nachádza v Zoborskej listine až z roku 1113. To však neznamená, že by sa v okolí Zoborského kláštora nepestoval vinič, pretože kláštor potreboval pre bohoslužobné obrady víno. Ďalšie  písomné zmienky o vinohradoch dokumentovaných v listinných dokladoch sú z  r. 1318 týkajúce sa dediny Branč, Kolíňany 1338, Horné a Dolné Krškany 1386, Nitrianske Hrnčiarovce 1358 a ešte v r. 1388 sa tu spomína vinohradský hon, na ktorom majú vinohrady Tormošania, Štitáre  z r.1388. Od roku 1390 povoľuje zemepán poddaným a hosťom v Štitároch  skultivovať pôdu na ornú pôdu a vinohrady a táto sa im dávala do dedičného užívania. Ďalšia niť zachovaných listinných materiálov je pretrhnutá, jednoducho sa nezachovali. Zatiaľ čo mestá Bratislava, Modra, Pezinok, Trnava sa môžu chváliť s dochovanými viničnými knihami a artikulami viničných štatútov. To, že mesto Nitra nemá zachované  nielen spomínané štatúty, ale aj ostatné písomné listiny vďačí nepriazni osudu. V roku 1553 vypukol v meste veľký požiar, kedy zhoreli všetky mestské ,privilégia darované kráľom, ktoré boli uložené v truhlici v dome mestského richtára Tomáša Jančíka. Ďalšia pohroma mesta nastala v septembri 1620 obsadením mesta G. Betlenom a následne  útokom Turkov a obsadením hradu 12. septembra, 1663.  Po kuruckých vojnách v roku 1710 vypukol v meste mor, ktorému podľahlo 400 mešťanov. Ešte sa obyvateľstvo mesta nestihlo spamätať z obetí moru, už v r. 1717 vypukol v meste požiar, ktorý zachvátil Dolné mesto. V roku 1739-40 mesto opäť zastihla morová epidémia, ktorá zanechala 1242 obetí, čo predstavovalo až štvrtinu obyvateľstva mesta. O šesť rokov neskôr(1723) ďalší veľký požiar, zničil celé Dolné mesto. Požiar na Kapitulskej ulici 18. augusta 1762 bol taký katastrofálny tým, že sa príliš rýchlo rozšíril a zachvátil celé mesto.  Toľko vojen, rabovačiek, ničivých požiarov nemohlo vytvoriť podmienky pre zachovanie písomných dokladov.


vinicne_spolocenstvo_nitra_1692
                Rýchly rozvoj vinohradníctva umožnili hlavne mestské privilégia, podľa ktorých si mohli mešťania zakladať vinice s tým, že boli oslobodené na 5 – 10 a v niektorých prípadoch až 12 rokov od desiatkov zemepánovi. Pre dobré organizovanie  činnosti a ochrany vo vinohradoch bolo  potrebné vytvoriť inštanciu samosprávy. Členmi takýchto samospráv sa mohli stať iba osoby morálne bezúhonné a s dobrými odbornými znalosťami v pestovaní viniča. Richtár a viniční majstri sa volili na 2 roky, ak sa osvedčili mohli byť zvolení  na ďalšie dva roky. Na funkciu richtára navrhoval zemepán dvoch kandidátov. Samosprávu tvorili : viničný richtár /pereg/ 3 – 4 pomocníci nazývaní viniční majstri a prísediaci, zvyčajne zástupcovia mestského magistrátu. V takomto zložení tvorili aj viničný súd. Súd prejednával krádeže, poškodzovanie majetku, susedské spory, ale aj  ublíženia na zdraví a previnenie voči viničnému poriadku. Kto bol uznaný za vinného, bol pokutovaný. Členovia súdu nemohli konať svojvoľne. Museli postupovať objektívne podľa viničného poriadku, na to dozerali vyslaní členovia magistrátu tzv. assesori.

               Nitrianky štatút viničného spoločenstva z roku 1692 pozostáva z ručne písaného “Protokolu” a súboru zápisníc  v obale z hnedej kože. Tieto dokumenty sú spolu zviazané do knižnej formy o rozmeroch 195 x 294mm. Použitý bol ručne vyrábaný papier rôznej hrúbky, jednotlivé strany nie sú číslované. Pri podrobnej prehliadke bolo zistené, že pravdepodobne bol súbor v minulosti renovovaný, na čo poukazujú pomiešané dátumy zápisníc (mimo poradia). Celý súbor obsahuje 218 listov, z čoho sú 4 nepopísané.. Sedem zápisníc je preškrtnutých bez udania dôvodu. Všetky zápisnice sú signované viničným richtárom spolu s podpismi jeho pomocníkov-viničných majstrov, prísažných z mestského magistrátu ako svedkov a podpismi kupujúcich a predavajúcich.


Titulná strana viničného poriadku je písaná po latinsky:  “Protokolum”  pre vinice Horného Zobora, Čermáňa, Stračieho vrchu, Kalvárie, a Bitty, v čase viničného richtára Juraja Kekoja a mestského podrichtára Štefana Vassa a  pomocníci richtára, napísané v Nitre, v roku 1692”. Ďalej pokračujú základné články viničného poriadku  v maďarčine – “articuli” týkajúce sa práv a povinností viničného richtára a jeho pomocníkov ako aj vlastníkov vinohradov. Počet zachovaných článkov je 15, s istotou sadá predpokladať, že pôvodne ich bolo 17 !  (toto tvrdenie autor článku obhajuje tým, že tento viničný poriadok spolu  s artikulami bol prepisovaný a znovu potvrdený už ako “Čermánsky” z roku 1768)


Stručný obsah článkov podľa poradia :

                           
Článok IKaždý počiatok je z Boha, preto každý vlastník vinice(gazda) nech sa spolieha na starostlivosť a spravodlivosť Božiu. Každý nech je spokojný so svojou úrodou hrozna,  a ovocia. Kto  druhému ukradne z úrody bude pokutovaný štyrmi zlatkami z čoho polovicu dostane viničný richtár a druhú polovicu poškodený. V prípade, že poškodený utrpel väčšiu škodu, tá sa musí ohodnotiť. Ak niekto uvidí  zlodeja musí ho nahlásiť, ale ak tak neurobí a rozširuje také reči, že dotyčného videl,  bude pokutovaný až 60 zlatkami.
Článok II Každý  spor týkajúci sa vinice musí byť prejednaný u viničného súdu. Členov súdu tvoria – viničný richtár, viničný majstri a prísediaci. Ak odsúdený nie je spokojný z rozsudkom súdu, môže podať apeláciu u zemepána.
Článok III Pri predaji vinice musí vlastník vinicu ponúknuť najprv svojim príbuzným resp. susedom až potom ďalším záujemcom. Lehota na súhlas k odpredaju bola 15 dní. V prípade, že by sa predala bez ponuky  príbuzným alebo susedom, v tom prípade je možný predaj napadnúť v lehote do 1 roka a 2 dní.
Článok IV Ak príde k sporu o predaji v zákonnej lehote 1  rok a 2 dni, súd vec potvrdí, proti tomuto  nie je sa možné odvolať.
Článok V Ak niektorý gazda, ktorý nevlastní vinicu  obžaluje vlastníka vinice  tak viničný richtár spor nerieši, ale ho odkáže na mestského richtára.
Článok VI Ak sa vyskytne  vo viniciach nejaký spor, musí viničný richtár spolu so zástupcom  magistrátu vec prešetriť na mieste. Ak sa zistí kto je zodpovedný, bude potrestaný.
Článok VII Keď niekoho hovädzí dobytok vyláme viničné korene, tak sa majiteľ dobytka pokutuje za každý koreň 1 zlatkou. Okrem toho sa majiteľ dobytka pokutuje 60 zlatkami, pre porušenie zákazu. Lebo vstup dobytka do vinice sa zakazuje či v lete alebo zime.
Článok VIII Ak niekto ukradne štepy alebo mladý vinič z cudzieho vinohradu, tomu sa vyrubí pokuta  12 zlatiek, z čoho dostane viničný richtár polovicu, a poškodený druhú polovicu.
Článok IX Kto vyvolá hádku alebo bitku z ublížením na zdraví, alebo tajne navštevuje pivnicu suseda vo vinici, bude potrestaný podľa zákona 12 zlatkami, z čoho polovinu dostane viničný richtár a druhú polovicu poškodený gazda.
Článok X Ak niekoho hovädzí dobytok spôsobí škodu vo vinici a tento dobytok sa zajme, potom je vlastník dobytka pokutovaný 14-timi zlatkami, ktoré dostane viničný richtár spolu so svojimi viničnými majstrami. Vzniknutú škodu musí však zaplatiť vlastníkovi vinice.
Článok XI Každý viničný hon (vrch) je potrebné ohradiť, keď niektorý svoju ohradu nevytvorí, tak bude pokutovaný 14-timi zlatkami, ktoré sa rozdelia spoločne medzi viničného richtára a prísediacich(prísažníkov).
Článok XII Kto získa alebo vysadí novú vinicu bude 12 rokov oslobodený od poplatkov, čo mu zemepán písomne potvrdí.
Článok XIII Kto ponechá  svoju vinicu úhorom, musí toto ohlásiť viničnému richtárovi, ktorý stanoví na akú dobu (koľko rokov) sa oplatí ponechať úhor.
Článok XIV V dobe zrelosti hrozna, musí viničný richtár spolu so svojimi pomocníkmi(viničnými majstrami) chodiť častejšie do viníc aby sa tam nerobila zlodejina  a iné uličníctva.
Článok XV V prípade, že sa niekto neprípustne chová na viničnom hone alebo aj vo vinici, podľa viničného poriadku bude pokutovaný 12-timi zlatkami, ak sa jedná o zemana, ktorý nechce zaplatiť pokutu, tak v čase zberu hrozna, prípadne prešovania, mu viničný richtár zoberie alikvótne množstvo. Ak by sa previnilec nepodvolil pokutu zaplatiť, tak jeho vinica bude vyčlenená z viničného honu.
Článok XVI Ak vinohradník druhému susedovi odvábi robotníka a prisľúbi mu vyššiu mzdu ako stanovil magistrát, tak pre  túto bezočivosť a nespravodlivosť sa pokutuje 4 zlatkami. V prípade  neuposlúchnutia viničného richtára a nezaplatenia pokuty, sa viničným súdom za prítomnosti starozvoleného a novozvoleného prísažného dokazuje  vina  a pokuta sa zvýši až na 60 zlatiek.
Článok XVII Ak sa zistí pri obhliadke ohrád, že  niektorá vinica  je ponechaná na úhor, tak toto sa zapíše do zápisnice. O rok pri ďalšej obhliadke stavu ohrád ak sa nájde tá istá vinica ponechaná úhorom tak sa vo vinici zatlče kríž. V prípade, že vinicu nájdu v takom istom stave aj tretím rokom, vtedy sa vinica ocení a nahlási sa zemepánovi. Kto si vinicu od panstva kúpi, tomu panstvo vystaví listinu o oslobodení od poplatkov.


Tieto “Artikuly” boli 2 x do roka vystavené pre verejnosť na magistráte, aby si ich všetci vinohradníci  mohli  prečítať. Aj preto nie sú pevnou súčasťou súboru zápisníc.  Prvá zápisnica je z 18. októbra 1692, týkajúca sa vinice na Stračom vrchu  (Szarka hegyi ), ktorú predávali  Šimon Tót a Olian Tót  na “večnosť” Štefanovi Sekoríkovi, susedova vinica patrila Jánovi Chemézovi.


Záverom uvádzame zoznam viničných richtárov, za obdobie 1692-1736:


1692-1693 Juraj Kekoj
1694-1695 Juraj Horváth
1696-1698 Ján Bogdan Lakatos
1699-1701 Martin Komlós
od 1. mája 1701-1703 František Ellek
1704-1705 Ján Svadik
1706-1707 Michal Kôsa
1708 Ján Gedei Asztalos
1709  Gašpár Busti
1711-1714 František Peter
1714-1716 Ján Takács
1717-1719   Michal Panyi
od augusta 1719-1720 František Nagy
od mája1720-1723 Martin Belanski
od júna 1723-1726 Juraj Horváth
1727-1730 Matej Kuninger
1731-1732 Matej Waskovics
od júna 1732-1733  Ján Haballa
1733-1734 Martin Pereszlényi
od mája 1734-1736  Mikuláš Nitray alias Takács


Za obdobe 44 rokov bolo zvolených 20 viničných richtárov.


                                                                                                     autor článku

                                                                                              Ing. Štefan Košovan



Pramene: 

Protocholum promontorium Felso Zobor, Czerman, Szarkahegy, Kovesd et Bitte, rukopis, Nitrianska diecézna knižnica, Nitra, regal LXII
Fojtík, J. : Nitra, monografia, Nitra 1977
Fusek, G., Zemene, M., R.,: Dejiny Nitry od najstarších čias po súčasnosť, Nitra 1998
Kazimír, Š. : Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti, SAV, BA                     1986


Post scriptum

Objavením vzácneho dobového dokumentu sa postupne mažú biele miesta  v histórii  mesta Nitra. Výpovednú hodnotu dokumentu  ocenia odborníci z odboru geografie, demografie, sociológie, majetkového práva, ekonómie a histórie. Bohaté skúsenosti z organizácie počas ôsmych storočí viničného spoločenstva umožnili  koncom 17. storočia  pokračovať v zakladaní samospráv v týchto regiónoch vo forme “ Horských obcí”.


Fotografiu poskytol Štefan Košovan