Informácie o súboroch cookie.
Tieto stránky využívajú súbory cookie.
Používaním tejto stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.
05
september
2017

2. kolo Národný salón vín Slovenskej republiky 2017

Národný salón vín Slovenskej republiky 2017 je najvyššou súťažou vín vyrobených v Slovenskej republike z hrozna pochádzajúceho zo Slovenskej republiky.
05.09.2017 09:00
23
september
2017

Deň otvorených tokajských pivníc 2017

Pozývame Vás na 13. ročník prehliadky pivníc spojený s ochutnávkou tokajských vín, ktorý sa uskutoční:
23. septembra 2017 od 9. 00 – 19. 00 hod vo Veľkej Tŕni, Malej Tŕni, Viničkách.
Lístky si môžete rezervovať cez www.tokajregnum.sk. Rezervované lístky si môžete vyzdvihnúť, alebo zakúpiť na železničnej stanici Slovenské Nové Mesto 23.9.2017 od 9:00 do 15:00 hod. Počet lístkov je obmedzený. Cena lístka je 30 €.

Viac Informácií v pracovných dňoch od 9.00 hod. do 15.00 hod. na tel. č. 0903 608 865
Tešíme sa na Vás.

Vinári z TOKAJA
23.09.2017 09:00
Domov > Články > Z domova > 

(Ne) kvalita predávaných lacných vín

(Ne) kvalita predávaných lacných vín

Podľa slov skúseného slovenského vinohradníka, vinára a filozofa a aj podľa môjho názoru „ak sa víno pokazí a je nechutné až odporné, neotrávite sa z neho, len ho nebudete piť“. Je to naozaj výstižný príklad kalkulácií niektorých slovenských obchodníkov s vínom, pretože víno je z pohľadu zdravotných rizík spájaných s potravinami jednou z najbezpečnejších komodít, ... a preto hlavnú úlohu u nedostatkov vo víne nezohráva nebezpečnosť ale jeho (ne)kvalita.

(Ne) kvalita predávaných lacných vín

Podľa slov skúseného slovenského vinohradníka, vinára a filozofa a aj podľa môjho názoru „ak sa víno pokazí a je nechutné až odporné, neotrávite sa z neho, len ho nebudete piť“. Je to naozaj výstižný príklad kalkulácií niektorých slovenských obchodníkov s vínom, pretože víno je z pohľadu zdravotných rizík spájaných s potravinami jednou z najbezpečnejších komodít, ... a preto hlavnú úlohu u nedostatkov vo víne nezohráva nebezpečnosť ale jeho (ne)kvalita.
V súčasnosti, ak sa prebehnete po predajniach všetkých obchodných reťazcov, veľkú časť tvoria uličky, ktoré sú preplnené vínami rôznych druhov, odrôd, rôzneho pôvodu, viac či menej farebných etikiet, ale aj rôznych cenových kategórií. Samozrejme atraktivita umiestnenia v neprehľadných uličkách do veľkej miery predurčuje spotrebiteľovi to, na čo by sa mal pri svojom výbere zamerať. Spotrebiteľ si vína ďalej vyberá zo skutočne bohatej ponuky buď na základe ceny, alebo zaujímavej a pútavej etikety, alebo mu nejaký dobrý známy, čo sa vo víne vyzná, poradí a odporučí značku a výrobcu. Samozrejme v tom poslednom prípade sa spotrebiteľ spolieha na istotu, že čo kúpi ho aj nesklame a víno skonzumuje. Ale čo v prípade, keď mu nemá kto poradiť a je odkázaný riadiť sa iba reklamou a ponukou predajcov, v ktorej je výhodná cena spolu s bombastickou etiketou často rozhodujúcim faktorom pre kúpu. 

svps01

Výsledky kontrol vín, ktoré sa realizovali na Slovensku v obchodných reťazcoch sú dosť zaujímavé a zároveň závažné. Pravidelne je o týchto nedostatkov verejnosť informovaná prostredníctvom tlačových konferencií ministra pôdohospodárstva, kde sa víno stále drží na špici percenta porušenosti. Zo začiatku tvorilo hlavnú skupinu nedostatkov označovanie vín na dolepkách, čo spotrebiteľa z časti uvádzalo do omylu, ale až tak neklamalo v porovnaní so súčasným stavom. Časom sa postupne k nedostatkom v označovaní začala pridávať zhoršená kvalita a to hlavne u vín privátnych značiek obchodných reťazcov. V spoločnosti sa objavil nový módny trend – gurmánstvo a luxus pre každého. Nečudo, že každý chcel žiť tak, ako ukazovali v krásnej televíznej reklame. Televízne stanice svoj program bez gurmánskeho varenia a k tomu dobrého vínka ani nevysielali. Obrovský nárast kúpychtivých spotrebiteľov s obmedzeným rodinným rozpočtom primälo obchodníkov k dodávaniu vín s defektom. Prečo? Pretože iné sa za požadovanú nízku cenu nedalo zohnať, mnohí operovali s myšlienkou, že spotrebiteľ to aj tak nezistí.  


Kontrolami a uloženými pokutami za zistené nedostatky, ale hlavne za  klamanie spotrebiteľa, sa niektorí dodávatelia poučili a zmenili svoju filozofiu predaja. Tento posun bol vidieť hlavne pri zahraničných dodávateľoch (lacnejšie nemecké, rakúske a francúzske vína), pretože títo dodávatelia si uvedomili, že si nechcú a nemôžu takýmto spôsobom pokaziť svoje obchodnícke povedomie a meno. Rovnakou cestou sa vybrali aj niektoré reťazce na Slovensku, ako je napríklad Metro, ktoré zlepšilo svoj systém vnútornej komunikácie, zaviedlo systém povinnej vnútornej kontroly, Týmto spôsobom si Metro v snahe predchádzať zbytočným stratám, a v snahe posunúť sa na istú kvalitatívnu priečku v rebríčku reťazcov, vytvorilo vlastný vnútorný systém kontroly kvality vín. Pri takomto systéme kontroly kvality je víno kontrolované a vyhodnocované na požadované štandardy nie len pri prvom objednaní, prípadne zalistovaní, ale aj priebežne počas celej doby, kedy je v ponuke predajní. Spoločnosť si preveruje kvalitu predávaných vín prostredníctvom vnútornej komisie pre hodnotenie kvality vín, ktorá je zložená zo someliérov z vlastných radov Metra, ktorí sú pravidelne školení. Nárast ponúkanej kvality vín bol následne po zavedení takýchto opatrení evidentný. Podobnou cestou sa vybral aj obchodný reťazec LIDL, ktorý si vedel usporiadať a následne ustrážiť kvalitu predávaných vín po vykonaných kontrolách s nedostatkami, vedel si spojiť uspokojivú, ba niekedy až prekvapujúco zaujímavú kvalitu vín s ich pútavou cenou. Potvrdili to aj náhodné odbery úradných vzoriek odoberaných priebežne počas celého roka, ako aj počas tematických týždňov. Zodpovední manažéri nevideli problém s výmenou zlých dodávateľov, a tento postoj sa im odmenil vysokou spokojnosťou

zákazníkov.


V niektorých iných obchodných systémoch na Slovensku však majú inú a úplne opačnú filozofiu predaja. Víno sa veselo predáva spotrebiteľovi s vedomím, čo sa vo fľašiach skutočne ponúka. Zúfalý a oklamaný spotrebiteľ sa potom sťažuje kontrolným orgánom, aké nepitné víno si zakúpil, alebo ak sa tak nestane, manažéri danej spoločnosti čakajú na to, kedy im kontrolné orgány nekvalitu/nepitnosť vína zistia a nariadia jeho stiahnutie z predaja. Táto taktika predaja je vysoko špekulatívna, nakoľko počíta s tým, že uložená pokuta je následne postúpená na zaplatenie dodávateľovi vína a oni nepociťujú žiadne škody. Zarába sa na tom, že koľkí spotrebitelia si víno kúpia iba raz, alebo im chyby a vady vína neprekážajú. Takéto špekulácie priamo počítajú s platnými ustanoveniami legislatívy a vezú sa na vlne legislatívnych dier, s ktorými zákonodarci nepočítali. Situácia je oveľa komplikovanejšia vo svetle jednotnej európskej legislatívy, ktorá sa ľahko aplikuje v Západnej Európe, ale ťažko sa aplikuje do podmienok špekulantov vo Východnej Európe. Nikoho v tomto systéme nezaujíma kvalita a spokojnosť spotrebiteľa, nikoho v prípade negatívnych zistení nezaujíma potreba prekontrolovať ostatné výrobné dávky toho istého výrobku, komunikovať s dodávateľom, napraviť a riešiť problém, zaujímavé sú len zisky. Takéto postupy sú evidentné pri dodávateľoch lacných vín bez zemepisného označenia, a to hlavne z Maďarska, a dodávateľov zmesí vín z Európskej únie. Tu zohráva hlavnú rolu len cena a predané množstvo. Je pravda za málo peňazí je málo muziky, ale niekde musí byť morálny nárazník, pod ktorý sa už nepatrí a nesmie ísť. V súčasnosti sa stretávame s nekvalitou predávaných vín za akciovú cenu 1,29 euro za liter. Najznámejšie spoločnosti, u ktorých prebieha plnenie v Maďarsku, sú známe ako dodávatelia najlacnejšieho vína, bývajú označené kódmi plnenia napr. H - 6224 a H - 0013. Takéto zahraničné vína môžeme nájsť vo väčšine obchodných reťazcov na Slovensku, hlavne v sieti hypermarketov. Ak sa pozrieme na analytický rozbor takýchto vín, vo väčšine prípadov sú v súlade s platnou legislatívou. Nemožno im v tomto smere nič vytýkať, majú len jeden problém – najdôležitejší – že sa „nedajú piť“. Už pri výrobe a fľašovaní sa podľa môjho názoru počíta s podvodnou, len veľmi ťažko dokázateľnou kalkuláciou, kedy je pri fľašovaní jedna veľká výrobná dávka rozptýlená na niekoľko menších, ktorých kódy sú vyznačené na etikete. V praxi to znamená, že v predaji sa nachádza veľké množstvo výrobných dávok toho istého výrobku. A princíp pri sťahovaní vína z predaja spočíva v tom, že ak sa zistí nekvalita v určitej výrobnej dávke sťahuje sa len príslušná výrobná dávka a nie celý výrobok Vzhľadom k tomu, že prakticky nie je možné odobrať vzorky všetkých výrobných dávok, je to boj bez konca, s ktorým v súčasnosti zápasíme.


V kultúrnych obchodných reťazcoch platia prísne pravidlá spočívajúce v tom, že ak vznikne problém spojený s kvalitou ponúkaného vína v jednej výrobnej dávke, sám obchodný reťazec z vlastnej iniciatívy zabezpečí prostredníctvom vnútornej kontroly prehodnotenie kvality aj v ostatných výrobných dávkach. V prípadoch, ak sa problém viackrát zopakuje, tak automaticky zmenia dodávateľa vína.


Vo vyššie popísaných podvodných spôsoboch predaja vína mám často osobný pocit, že pri predaji vína a topánok nie je veľký rozdiel. Obchodníkom v reťazcoch je jedno ako dlho to víno stojí v regáloch. Mnoho lacných vín je pripravených na rýchlu konzumáciu a po 3 mesiacoch státia sa kvalitatívne rozpadajú a kazia. Ziskuchtiví obchodníci však počítajú s legislatívnou požiadavkou, v zmysle ktorej nie je povinné uvádzať v označení vína dátum minimálnej trvanlivosti, podobne ako je to u ostatných potravín. Takýchto obchodníkov nezaujíma, že predávajú nekvalitné vína, čo sa dá považovať za prejav bezočivosti a arogancie a prevažujúcej sily na trhu.


Ak sa zamyslíme nad tým, že v západnej Európe napr. vo Francúzsku sa podobné kontroly senzorických znakov u vín bez zemepisného označenia vykonávajú len ojedinele, pretože všetky vín,  vrátane tých najlacnejších, sú konzumovateľné a hlavný dôraz pri kontrole kladie na analytické parametre, je situácia na Slovensku absurdná. V médiách sa neustále prezentujú ako nedostatky potravín len na zdravotné riziká. Pre spokojnosť spotrebiteľa je však dôležitá aj kvalita, ktorá sa pre bežného konzumenta najčastejšie prejavuje v chutnosti (chuti a vôni) výrobkov. Senzáciechtivé médiá však o tento rozmer výrobkov – vín, neprejavujú záujem, čo je na veľkú škodu veci. Povieme si veď je to len senzorické hodnotenie, veď v analytických znakoch je to vyhovujúce, neuvedomujúc si pritom, že prvá vec, ktorú spotrebiteľ vníma po otvorení fľaše je práve chuť a vôňa.
 
 
Marek Závracký
Vedúci odboru kontroly vína
Štátna veterinárna a potravinová správa SR