Informácie o súboroch cookie.
Tieto stránky využívajú súbory cookie.
Používaním tejto stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.
01
september
2017

Degustácia kolekcie Národného salónu vín 2017

Výber 100 najlepších slovenských vín pod jednou strechou
01.09.2017 00:00
01
január
2018

VínkoPRO 2018

VínkoPRO 2018 je vyhodnotenie najlepších vín zo všetkých súťaží, ktorých usporiadatelia využili informačný systém VinkoPRO v roku 2018.
Priebežné výsleky
01.01.2018 00:00
07
august
2018

AWC Vienna 2018

Najväčšia oficiálne uznaná súťaž na svete. Vinár Michael Edlmoser založil súťaž, ktorá sa stala jednou z najväčších a najdôležitejších súťaží na svete. Počet vzoriek sa pohybuje okolo 13.000 a počet zúčastnených vinárstiev dosahuje takmer 2.000.
07.08.2018 00:00
05
júl
2019

Požitavský festival vína

Prvý festival požitavských vín na jednom mieste.
05.07.2019 10:00
Domov > Články > Súťaže > 

Vinitaly 2007, slovenské vína vo finále.

V predchádzajúcom článku z Vinitaly som Vám priblížil priebeh prvého dňa odbornej degustácie. Druhý a aj ďalšie dni sa niesli v rovnakom duchu. Rozdiel bol iba v kategórii vín. Biele, červené, sladké, šumivé z tanku, šumivé z fľaše, barik – nebarik, mladé, staré, s garantovaným označením pôvodu, bez... . To všetko boli parametre podľa ktorých boli zostavené kategórie vín. Spolu vytvorili až 22 kategórií. Spočiatku sa mi to videlo priveľa, no sami iste uznáte, že je rozdiel medzi červeným vínom ročníka 2006 a červeným vínom ročníka 2000, rovnako je rozdiel medzi bielym vínom, ktoré drevo ani nevidelo a bielym vínom ktoré v bariku aj kvasilo. Nie je možné porovnávať neporovnateľné a preto Taliani vytvorili počet kategórií kde sa každý typ vína môže prejaviť.



Priebeh degustácie sa v ničom nelíšil od prvého dňa. Vína boli podávané po 12 vzorkách a čo treba oceniť, veľmi dobre zoradené. Pri degustácií série sektov sme začali veľmi jemným Proseccom a končili sme sektom, ktorý odpočíval na kvasniciach odhadom asi 4 roky a musel byť určite drahý. Plný tónov praženej viky a biskvitu. Pekná skúsenosť.
Napriek rozšírenému názoru, že biele víno do bariku nepatrí, možno s výnimkou Chardonnay, som mal celú sériu veľmi pekných barikovaných bielych vín. Musím dodať, že išlo o prírodne sladké biele vína. Také Passito kvasené v bariku musí uchvátiť každého. Samozrejme hovorím o technologicky zvládnutých vínach. Tie nezvládnuté sa však na Vinitaly, myslím, ani nedali nájsť.
Za pozornosť určite stáli aj „drobnosti“. Červené vína staršie ako 3 roky, boli pred podávaním dekantované a do pohárov nalievané z dekantera. A milou drobnosťou bola aj hudba, ktorá potichúčku hrala. Veľmi dobre zvolená, také melódie na pískanie.

Tak bežal deň za dňom. V priebehu tri a pol dňa každá komisia ohodnotila približne 168 vzoriek. To predstavovalo 14 rôznych kategórií vína. Vždy na druhý deň sme sa dozvedeli vína z ktorých krajín sme v predchádzajúci deň degustovali.
V každej z kategórií bolo zostavené poradie vín a najlepších 12 vzoriek postúpilo do záverečnej comparative sensorial analysis, mastertastingu, alebo ak chcete do rozstrelu.
Opäť boli zostavené komisie, ale tentokrát už každé víno hodnotili dve komisie, spolu desať ľudí. Systém hodnotenia bol rovnaký ako v predchádzajúcej časti. Nezostavovali sme poradie ako zvykom u nás, ale opäť sme kompletne vypĺňali hodnotiaci hárok. Teoreticky to všetko boli vína ktoré dosiahli viac ako 85 bodov. Napriek tomu sa však našli vzorky, ktorým som dal niečo málo nad 70 bodov. Tých, ale bolo minimum. Jedna, alebo dve. Ostatné vzorky si umiestnenie v najlepšej dvanástke plne zaslúžili. Jedna zo sérií, ktorú sme hodnotili boli biele vína z aromatických odrôd. Jedna zo vzoriek mi bola veľmi povedomá. Kto chodí na degustácie vie aké je ťažké nájsť medzi desiatkami vzoriek tú svoju. Ale o tejto som vedel že je od nás. Možno Morava, alebo maximálne Rakúsko. Na druhej strane určite nedali do mojej komisie víno zo Slovenska. Hral som sa sním, postupne sa otváralo, objavovali sa okrem tramínových aj ovocné tóny a bol by som dal ruku do ohňa, že je to víno z Trnavy. Mrva & Stanko, Tramín červený. No nech je odkiaľ chce, u mňa má zlato isté. Vyplnil som tabuľku úplne normálne, nič som nepridal. Ak by som pridal veľa, bol by som eliminovaný. Víno dostalo odo mňa 91 bodov. Myslím že rovnaký počet bodov by som mu dal aj v Pezinku či Modre. Po odovzdaní hárkov som bol zvedavý koľko bodov mu dali ostatní. Marco zo Švajčiarska mu dal iba 85 bodov, Talian Massimo rovných 90 a Jason z Thajwanu, aj keď možno o tom nevie, ale v hĺbke duše určite veľký milovník slovenských vín, rovných 99 bodov. Po ukončení degustácie, pán Martelli číta, ktorá komisia mala vína z ktorých krajín. Ja som bol komisia č. 9 a Slovakia zaznela hneď medzi prvými komisiami. Nuž zrejme som sa mýlil. Niekedy pri komisii 7, alebo 8, znovu zaznelo Slovakia. A Slovakia zaznelo aj do tretice, v komisii číslo 9. Teda predsa som sa nemýlil. Slovakia zaznelo celkovo 3 krát. To znamená že 3 naše vína sa dostali medzi najlepšiu dvanástku. Od notárky som sa pokúsil vymámiť informáciu, koľko slovenských vín sa súťaže zúčastnilo. O chvíľku prišla asistentka: „Repubblica Ceco? No, Slovakia. Scusi, repubblica Ceca 49 e Republica Slovacchia 19“. Veľa Talianom ešte stále znie v ušiach Cecoslovacchia.

Spočiatku mi ani celkom nedošlo čo to vlastne znamená. Z 19 vín, ktoré boli prihlásené do súťaže, tri postúpili medzi TOP 12. Výsledky sme, ale nepoznali a mali sme sa ich dozvedieť až za pár dní.

tv