Informácie o súboroch cookie.
Tieto stránky využívajú súbory cookie.
Používaním tejto stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.

                      postup31postup32postup33

01
september
2017

Degustácia kolekcie Národného salónu vín 2017

Výber 100 najlepších slovenských vín pod jednou strechou
01.09.2017 00:00
01
december
2017

Furmint Forum 2017

Veľkolepá ochutnávka vín z odrody furmint. Okrem slovenských vín, sa budú dať ochutnať Furminty z Maďarska a to nielen z Tokajskej oblasti. Svoje vína prídu osobne predstaviť vinári z najznámejších slovenských a maďarských vinárstiev. Z netokajských oblastí tu budú Furminty z Balatonu, Balkánu, či zo Slovenska z Belej. Celkovo vás čaká viac ako 100 vín od viac ako 30 vinárov, skvelá príležitosť lepšie spoznať vína tejto jedinečnej odrody. Program zahŕňa takisto odborné workshopy na tému história a súčasnosť odrody Furmint.
01.12.2017 17:00
Domov > Články > Súťaže > 

Cuvée 2007

Od Martina Křístka mi príležitostne chodili články o činnosti klubu vínobuditelú K.A.H.A.N. z Ostravy. Martin Křístek nikdy nezabudol pripojiť pozvánku. Pozvaniam som úspešne odolával až do intervencie Ľuboša Bártu, šéfredaktora časopisu SOMMELIER. Tam musíš jet, je to perfektní akce. Alebo niečo v tom zmysle. Tak som si povedal prečo nie a vybral som sa do Ostravy. Vlastne už samotná idea súťaže je veľmi zaujímavá. Porovnať kupáže domácich výrobcov, so zahraničnými. Za domácich výrobcov si dovolím považovať aj slovenských, pretože pokiaľ ide o kupáže sme na tom stále približne rovnako.

Dejiskom súťaže samotnej, ako aj sprievodných akcií bol Hotel Atom Ostrava. V predvečer samotnej súťaže sa v hoteli konala degustácia slovenských vín, ktorú viedol prof. Malík. Predstavil štyri biele, jedno ružové, a tri červené vína. Feteasca regala 2006, neskorý zber, polosuché, PD Vajnory. Technológ družstva, Ing. Jarmila Laudová, CSc., za svoju kandidatúru vďačí práve odrode Feteasca regala. Víno s nadpriemernou aromatikou, až jahôdkovo voňavé a jemne nasladlé. Devín 2006, neskorý zber, suché, bol od Martina Pomfyho z obce Vinosady. Použijúc slovník prof. Malíka, „chlapčisko nám zažiarilo“ na výstave Vinné trhy Pezinok, podľa mňa najprestížnejšej slovenskej výstavy. Medailami je ovenčené aj voňavé a svieže Veltlínske zelené 2006, výber z hrozna, polosladké, od novej slovenskej firmy Janoušek & Fischer, s r.o. Človek sa vraj nemá na nič tešiť aby nebol sklamaný. Presne to sa mi stalo pri vzorke číslo 4, Dievčie hrozno 2006, bobuľový výber, sladké, od modranskej firmy Víno Ludvik s r.o. Víno dôverne poznám a radím ho medzi TOP vína, ale ako už mnoho vinárov poznamenalo: kvasinka je sviňa. Našťastie v tomto prípade išlo doslova iba o zopár fliaš, ktoré boli narýchlo naplnené bez mikrofiltrácie a boli určené na okamžitú spotrebu. A potom to prišlo. Môj šampión večera. Cabernet Sauvignon2006, rosé, polosladké od pezinskej firmy Vinkova, s r.o. Smotanovo malinové médium s ktorým sa dalo maznať celý večer. Musím priznať, že s riaditeľom Hotela ATOM Ostrava, pánom Ľubošom Bártom, sme sa s ním aj celý večer maznali. Séria červených vín začala Rulandským modrým, výborného červeného ročníka 2000. Výrobca Limbašské vinohradnícke družstvo. Víno vyzreté, uhladené, vo vrcholnej kondícii. Svätovavrinecké 2005, akostné, barrique, suché. Víno na ktoré môže byť malý modranský vinár, Ing. Miroslav Dudo právom hrdý. Šampión výstavy Vitis Aurea je teplé, olejovité a zároveň ovocné víno, s peknou štruktúrou. Posledným vínom bola vzorka od prof. Malíka, Sahral noir 2005. Že ste doteraz nepočuli o tejto odrode? Ani sa Vám nečudujem, nejde totiž o odrodu, ale o kupáž. Fedor Malík sa hral, zobral Cabernet Sauvignon, Hron a Alibernet a vyrobil Sahral. Vďaka tomu Alibernetu je to Sahral noir. 

Druhý deň, už patril piatemu ročníku súťaže Cuvée2007, Není Cuvée jako Cuvée. Hlavným partnerom akcie, ktorú podporil aj Cech českých vinařů a svaz moravských vinařů Moravín boli Moravské vinařské závody Bzenec. Profesor Kraus sa musel ospravedlniť a jeho úlohu prevzal Doc. Michlovský. Ďalej už všetko išlo podľa plánu. Na Cuvée je zvykom vytvoriť aj tzv. laické komisie, ktorých hodnotenie je samostatne vyhodnotené, nemá však osvedčenie ministerstva. Dve riadne komisie zasadli pod vedením prof. Malíka a doc. Michlovského. Dve laické komisie sedeli vo vedľajšej miestnosti a hodnotili rovnaké vzorky, v rovnakom čase a z rovnakej fľaše. 

Doc. Michlovský viedol svoju komisiu s inovatýmnym prístupom, keď žiadal od hodnotiacich vo svojej komisii, aby sa vyhýbali stredným hodnotám, pri jednotlivých parametroch v hodnotiacej tabuľke. Pokiaľ ide o čírosť a farbu vína, plne s doc. Michlovským súhlasím. Víno buď číre je, alebo nie je. Nejaký ten chĺpok, ktorý sa dá nájsť v pohári môže kľudne pochádzať napr. z úterky a nie je dôvod víno za to trestať. Naopak ak je víno opalizujúce, treba čírosť hodnotiť ako nevyhovujúcu a neuvažovať nad kolónkami dobrá, prípadne dostatočná. Obdobne to platí aj pre farbu. Pri odrode Pinot noir má málokto odvahu uviesť plný počet bodov a pri Alibernete či Neronete zase málokto nedá plný počet bodov. Rozdiel medzi týmito vínami vo farbe často predstavuje 4 body čo posúva inak zlatý Pinot noir na hodnotu nízkeho striebra. Pokiaľ ide o ostatné parametre(vôňa, chuť) niektorým vínam stredná hodnota proste sedí, ale možno je to len otázka pohľadu, alebo zvyku. 

Ja som však nesedel v Michlovského komisii, ale mal som tú česť predsedať jednej z laických komisií. V našej komisii všetko išlo normálne bez akéhokoľvek obmedzenia. Každý hodnotil samostatne a mali sme dostatok času svoje hodnotenie zdvôvodniť a prediskutovať. Napriek tomu že išlo iba o laickú komisiu, prítomní, zväčša KAHANisti si vedeli svoje hodnotenia kvalifikovane obhájiť. Nemôžem povedať, že by sme na všetky vzorky mali rovnaký názor, výrazné rozdiely však neboli. 
Svojim hodnotením ma zaujal jeden člen mojej komisie, povolaním veterinár. Ak sa mu víno páčilo neváhal dať hodnotenie na úrovni 98 bodov, ak sa mu nepáčilo zamieril na opačný koniec tabuľky. Veľmi dobre vedel, že jeho hodnotenie bude eliminované, napriek tomu hodnotil uvedeným spôsobom čo oceňujem. Možno v snahe byť za každú cenu konformní, robíme chybu my ostatní. 

Ďalšia vec, ktorá ma zaujala bol pohľad na víno. Jedna zo vzoriek, bolo barikové víno. Mne sa nepáčila prevaha bariku, ktorá charakter vína nepodčiarkovala, ale doslova prekryla všetko pôvodné. Napriek tomu víno dostalo v priemere vysoké hodnotenie s odôvodnením, citujem: “mne sa barik páči, mám ho rád a je mi jedno či je vyvážený a či harmonizuje s ostatnými zložkami“. Koniec koncov, ide o názor spotrebiteľa, aj keď väčšina profíkov by práve na celkovú harmóniu a vyváženosť kládla dôraz. V ostatných prípadoch sme sa viac menej zhodli. Vyskytla sa jedna problémová vzorka na ktorej sme sa nemohli dohodnúť či je kontaminovaná korkom, alebo nie. Víno dostalo v oboch komisiách v priemere 65 bodov, takže to ani nakoniec nebolo podstatné. Z môjho pohľadu boli kameňom úrazu ešte sekty, ktoré sa však veľmi ťažko hodnotia. V našej zemepisnej šírke sú uprednostňované ľahšie sekty ovocného štýlu, zrejúce maximálne 12-18 mesiacov, typu Hubert, či Bohemka. Ťažké, aj niekoľko rokov zrejúce sekty veľa priaznivcov nenachádzajú. 
Po skončení hodnotenia sme ešte vybrali víno, ktoré dostalo ocenenie F.I.J.E.V.(Medzinárodná federácia novinárov píšucich o víne.) 

Šampiónom bielych vín sa stalo víno Asparagus 2006 z Nového Vinařství a.s., kupáž Veltlínského zeleného a Sauvignonu z mikulovské podoblasti. Šampiónom červených vín španielsky Abadal Reserva 2001 kupáž Merlotu, Cabernet Sauvignonu a Syrahu. Po prvý krát bola udelená aj cena F.I.J.E.V. Ťažko sa rozhodovalo medzi Abadal reserva 2001 a Vinas del Vero Gran Vos Reserva 2002, na stranu druhého menovaného sa však priklonila väčšina. Z bielych vín si cenu F.I.J.E.V. odnieslo víno Velkopavlovický Műller 2005 od spoločnosti Vinium a.s.. 

Ešte v ten istý večer prebehlo slávnostné vyhlásenie výsledkov a verejná degustácia. Záujem verejnosti bol na hranici kapacitných možností hotela. Vyhlásenia výsledkov sa ujal doc. Miloš Michlovský. Tento sympatický chlapík dokázal diskutovať o víne, s návštevníkmi až do záverečnej. 

Neviem ako je to na výstavách v Čechách, ale na Slovensku sú kupáže zaradené väčšinou na začiatok na rozcvičenie, keď ešte každý degustátor čaká(česť výnimkám) že to najlepšie ešte len príde. Nezriedka sú kupáže označované až hanlivým výrazom „zmesky“. Lenže záhumenková zmeska a cielene pripravená kupáž sú dva diametrálne odlišné pojmy. Je až zarážajúce, že s myšlienkou organizácie špeciálnej výstavy zameranej na kupáže prišli v nevinárskej Ostrave. Organizátorom želám veľa šťastia a úspechov v ďalších ročníkoch. 

tv