Michael Edlmoser je tiež vinár.

Klosterneuburg je dnes už prakticky súčasťou Viedne, takže logistika sa dá riešiť relatívne jednoducho, ale hlavne v Klosterneuburgu je sústredená rakúska vinárska elita. Každý deň, každá z ôsmych komisií posúdi takmer 150 vzoriek. Priznám sa, že tento údaj mi spočiatku vyrazil dych. U nás som videl niečo cez 100 vzoriek na jednej nemenovanej degustácii, ale podľa výrazu degustátorov to bolo asi predsa len trochu priveľa. V tom sú zarátané aj vzorky, ktoré slúžia na porovnávanie úrovne jednotlivých komisií. Nemal som časový priestor nechať si podrobnejšie vysvetliť ako s údajmi potom pracujú.
Po krátkom príhovore Michaela Edlmosera sme boli rozdelení do komisií. Členovia jednej komisie sedeli vedľa seba, ale oddelení zástenami, ktoré tvorili degustačnú bunku. Na začiatok sme dostali hneď dve nulté vzorky. Do hodnotiaceho hárku sme písali iba z číslo degustátora, číslo kategórie, číslo vzorky, celkový počet bodov a bol tam ešte priestor na poznámky. Tú som využil iba pár krát, keď som chcel zdôvodniť svoje veľmi nízke hodnotenie vzorky, či návrh na elimináciu vzorky. Prvej vzorke P1 som udelil 84 bodov a vzorke P2, 85 bodov. Asistentka bez slova vzala hárky a po chvíli prišla s oznamom, že priemerné hodnotenie všetkých degustátorov je v prvom prípade 85,2 a v druhom 86 bodov. Moji rakúski kolegovia hodnotili o bodík vyššie.

„Moja nalievačka“.

Ak som sa chcel nejakej kategórii vyhnúť, tak to boli Muškáty. Nepodarilo sa. Hneď prvá runda pozostávajúca z 25 vzoriek bola kategória č. 14, Gelber, Roter Muskateller; Muskat Ottonel. Nakoniec to však bola celkom príjemná degustácia. Vína boli svieže, príjemne voňavé. Našli sa aj vadné vína, jedno so zvyškovým cukrom začínalo kvasiť, a jedno bolo naoctovatené, ale inak to boli pekné vína. Pri tejto príležitosti mi nedá neupozorniť na jeden neduh, ktorý sa stáva častejšie, aj keď je to kritika seba samého. Hneď prvá vzorka bol pekný, síce ľahký, ale čistý, voňavý muškátik, hladký a svieži. Nevedel som aké budú ďalšie vína a dal som mu 86 bodov, teda striebornú medailu. Ako to však už býva už po piatich – šiestich vzorkách som pochopil že som mu dal málo. Víno síce nepovažujem za hodné zlatej medaile a neskôr sa našiel aj krajší muškát, ale 86 bolo predsa len málo. Na záver prišla ešte jedna kontrolná vzorka W1 a mali sme cca 20 minútovú pauzu. Celé hodnotenie netrvalo dlhšie ako 30, maximálne 40 minút.

„Degustačné kóje“.

Po prestávke sme mali pýchu rakúskeho vinárstva Gruner Veltliner. Najprv kategóriu č. 9, vína s obsahom alkoholu do 12,9 % a po druhej prestávke aj nad 13% alkoholu. Začiatok bol naozaj impozantný. Z prvých 6 vzoriek som dal 4 vzorkám zlatú medailu. No neskôr sa to „zkľudnilo“. Našlo sa ešte zlato, či vysoké striebro ale už sa našli aj 75 až 80 bodové vína. Veltlíny s obsahom alkoholu nad 13% boli iná káva. Vína vyšších prívlastkov, s postrehnuteľne menej výraznou aromatikou, ale výraznejším telom oscilovali okolo 87 bodov. V duchu hesla to najlepšie na koniec posledné 3 vzorky boli opäť zlaté. Séria degustácií bola prerušená Wiener schnitzelom, v reštaurácii neďaleko klosterneuburgského kláštora.

Degustačné kóje.

Po obede nás čakala ďalšia typicky rakúska odroda, Zweigelt. Ďalšie dve nulté vzorky P3 a P4. V prvej som mal rozdiel oproti priemeru 0,2 bodu a druhom som trafil do čierneho. Mojich 83 bodov sa zhodovalo s výsledným priemerom. Vyzeralo to, že sa zhodneme s rakúskymi kolegami. Začiatok degustácie bol opäť náročný. Z prvých piatich vzoriek boli dve na vyradenie a tri maximálne na bronz. V priebehu hodnotenia som si všimol, že vzorky ktoré nemajú príliš výraznú farbu, sú vo vôni aj v chuti výraznejšie, ovocnejšie, korenistejšie a teda aj vyššie bodované. Prvé zlato sa ušlo vzorke ku ktorej som si poznačil PN. To znamená, že sa svojim prejavom podobala na Pinot noir. Najmä vo farbe. Výnimka potvrdila toto moje nové pravidlo. Vzorka s poradovým číslom 19, bola vo farbe sýta až čierna a okamžite po ovoňaní som si povedal že ak sa chuť bude približovať v kvalite vôni, dám tomu zlato. Chuť predčila moje očakávanie. Nádherne zamatová textúra, mohutná a plná kávy a čierneho džemu. Vzorku som si odložil a neskôr dal ochutnať Machaelovi. Prezradil mi, že je to víno od jedného z najlepších rakúskych vinárov, ktorého 6 vín dosiahlo na minuloročnom awc vienna´07, bodový priemer 92,9 bodu. Sľúbil som, že meno neprezradím. Zatiaľ.

„Zo zákulisia“.

Po v poradí štrvtej prestávke, sme mali kategóriu s jednoduchým názvom Blend. Neubránil som sa spomienke na u nás často znevažujúce označenie „zmeska“. Tieto zmesky však boli trošku iné. Počas degustácie som bezpečne identifikoval 3 vzorky Bordeaux, nejaké vína v španielskom štýle atď. Ak by som nepočítal dve, tri 80 bodové vzorky, bodový priemer bol niekde na úrovni 88-89 bodov, čo je veľmi vysoké hodnotenie.

Záver degustácie patril ľadovým vínam. Nečakane veľa vín nieslo znaky kvasenia či vyzrievanie v drevenom sude. Pozor, nemyslím barik, aj keď našiel sa aj pekný barikový ľaďáčik. Vína sa vo všeobecnosti vyznačovali mohutnosťou a vysokým obsahom cukru na úrovni 100 – 150 a v jednom prípade by som hádal až 200 gramov zvyškového cukru. Najvyššie hodnotenou vzorkou sa stalo víno s veľmi výraznou a lákavou a čistou vôňou, ktorá pripomínala muškát, ale to je nepravdepodobné. Nemala vysoký obsah cukru, v tomto s inými vzorkami súťažiť nemohla, ale tá čistota a intenzita vône a chute katapultovala bodové hodnotenie na 94 bodov. Posledné vzorky boli už klasickejšie, ale tiež medzi 90-92 bodmi.

„Otvoriť 7.500 fliaš je fuška“.

Od približne 9. hodiny ráno, sme do 4. hodiny popoludní prechutnali 150 vzoriek vína. Päť prestávok z toho jedna obedová, poskytli dostatok času na zregenerovanie. Napriek tomu že som po celý čas vypľúval, na to aby som si sadol za volant som sa necítil. Necítil som ale ani žiadnu únavu z degustácie. Hodnotenie bolo rýchle. Na rozdiel od našich degustácií kde sa zvlášť venujeme vzhľadu, zvlášť sa venujeme vôni a zvlášť chuti, tu som na vzhľadu nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Vôňa slúžila ako vodítko, či je dostatočne výrazná, čistá, či neupozorní na nejakú vadu, ale v konečnom dôsledku o počte udelených bodov rozhodla chuť. Na celkové posúdenie vína som mal asi 30 sekúnd, plus čas na vyplnenie hárku. Nebol čas na špekulovanie. Víno ma buď oslovilo alebo nie. Na identifikáciu chýb ako je oxidácia, prchavky či korok to bol čas dostatočný. Musím priznať, že aj tento systém sa mi nakoniec páčil.

„Všetky výsledky stíhajú spracovávať tieto dve dievčatá“.

Po ukončení základného kola degustácie najlepších 6 vzoriek z každej kategórie postúpi do záverečného mastertastingu, kde sa už neprideľujú body, ale sa iba zostavuje poradie. Mastertasting sa bude konať 9. septembra vo 5-hviezdičkovom hoteli Palais Coburg vo Viedni. Výsledky súťaže budú oznámené 1. októbra a slávnostné odovzdávanie ocenení spolu s degustáciou najlepších vín, Wine Gala Night 2008, bude 30. októbra vo Viedenskej radnici.

tv