Pri jednej z viac menej náhodných návštev u Miloša Grančiča, mi ako správny hostiteľ ponúkol pohár vína. Keďže  stále ešte nepatríme do vyspelej Európy, kde pre dúšok vína na vodičov nestriehnu policajti, obmedzil som sa na ovoňanie vína, ale už v tomto momente ma zaujalo. V zmysle hesla podaj čertovi prst.... som si od Miloša úplne na hulváta vypýtal rovno celú fľašu.
Zopár týždňov som ju aj obchádzal, pretože som správne vytušil, že to víno má najviac ako byť otvorené len tak večer k telke. Správna chvíla prišla včera, keď som mal pozáplave mladých vín chuť na niečo seriózne. Voľba padla na Milošov biely Pinot ročníka 2015.

Hrozno pochádza z vlastných viníc vo Svätom Juri, z vinice Panciere. Vek viniča dosahuje na naše pomery úctyhodných 45 rokov. Hrozno dozrelo do kategórie bobuľový výber. Neodpustil som si rypnúť do Miloša otázkou, ako to, že víno je suché. Vysvetlil mi, že každý rok robí dvojičky. Jedno polosladké až sladké a jedno takmer suché. V ročníku 2015 to nebolo  inak. To takmer suché, malo cca 9-10 gramov cukru, ale na jar keď sa v pivnici trochu oteplilo začalo refermentovať a dokvasilo naozaj do sucha.

Rulandské biele 2015, bobuľový výber suché,  Dubovský & Grančič

Víno má stredne sýtu farba zlatistého či skôr svetlo slamového odtieňa.
Vôňa vína pôsobí komplexne, nazreto a ušľachtilo. Je svieža, čistá s jemne krémovým, ale rozhodne pevným prejavom. Ovocnosť veľmi pripomína vôňu odležanej dule, k tomu jemná vôňa maslového pečiva, vracia sa ovocnosť vo forme sušeného ovocia, ale najdominantnejším vnemom v "dovôni" je mineralita. Neskôr sa predsa len ešte objavuje odrodové krémové, akoby vanilkové, ale vďaka mineralite aj pevné pečivo. Celkový dojem z vône je elegancia a ušľachtilosť a zároveň naznačuje archívny potenciál vína. Úroveň vanilínu prezrádza citlivú prácu s drevom.

V ústach je víno bohaté, plné s pikantnou kyselinkou, ktorá dotvára šťavnatosť vína. Aj keď nebadať prítomnosť cukru, víno má dobre stavané alkoholické telo, ktoré evokuje sladkastý vnem. Rovnako ako vo vôni, aj v ústach sa prejavuje ušľachtilosť a pevný endoskelet tvorený mineralitou. Aromatický profil takmer verne kopíruje vôňu. Objavuje sa trošku podusené jablko, dula, pikantná kyselinka dodáva aj citrusový vnem, nasleduje závan vanilínu, tušenie lignínu a doznievanie ovocných tónov. To, že víno ležalo v dreve 12 mesiacov ani nemám chuť uveriť. Excelentná práca a excelentná voľba dreva. Trojročné klasické bariky od Seguin Moreau s čelom z agátového dreva.

V závere sa prejavuje aj jemná textúra pripomínajúca tanín, ale pravdepodobne len vďaka pevnej mineralite, ktorá umožňuje zachytiť jej vnem.

Víno zďaleka nie je prvoplánový navoňaný a nastylovaný bodybuilder. Pôsobí pevne, ušľachtilo a pikantne. Do kategórie meditatívnych vín by som ho asi nezaradil, ale nemá od nej ďaleko. Najmä ak ho necháte trochu zohriať v ústach aby ukázalo všetky svoje vrstvy.

Body: 91

Je mi jasné, že na  žiadnej súťaži by toľko bodov víno asi nedostalo, ale ja som mal dostatok času sa mu venovať a 91 bodov rozhodne nie je prehnané číslo. Skôr naopak.

Na záver si neodpustím ešte jednu poznámku. Víno nesie názov Rulandské biele, čo je síce oficiálne správny, predsa však len spotvorený novotvar, ktorému nikto okrem nás a Čechov nerozumie. Bolo by konečne na čase začať používať medzinárodne rozšírený a na ucho aj príjemnejší tvar Pinot blanc.