Čierna škvrnitos? viniča zapríčiňuje blednutie výhonkov, na ktorých sa vytvárajú čierne bodkovité útvary huby. Staršie drevo postupne niekoľko rokov odumiera. Huba najčastejšie napáda oslabené kry s vysokými úrodami pri nevyrovnanej zásobe živín. Jej šírenie podporuje aj infikovaný množiteľský materiál a mechanické poškodenie krov.

Eutypióza viniča je nápadná tým, že z očiek viniča vyrastajú zmnožené svetlozelené letorasty s množstvom malých deformovaných listov. Pri hlave kra vyrastajú však riadne vyvinuté letorasty s normálnymi listami. Infekcia hubou najčastejšie vzniká v mieste poranenia, odkiaľ prerastá do hĺbky. Najväčšiu dispozíciu majú zoslabené kry vonkajšími vplyvmi (napríklad mráz) a vysokými úrodami pri nevyrovnanej výžive.

Pevník chlpatý sa obyčajne prejavuje odfarbovaním listov dožlta. Okraje a medzižilové pletivo odumierajú. Sfarbenie okolo hlavných žíl zostáva zelené. Pri náhlom odumretí na jar vinič nevypučí. Odumieraniu počas vegetácie predchádza vädnutie. Po odstránení kôry na odumretej časti kra vidie? na dreve odumretý pozdĺžny pás, ktorý má v priečnom reze tvar trojuholníka. Stredná čas? dreva býva spráchnivená. Objavi? sa môže aj praskanie dreva. Vstupnou bránou pre infekciu sú nezahojené rany. Najčastejšie býva napadnutý starší vinič, zoslabnuté kry mrazom a nevyrovnanou výživou.

Pri výskyte niektorej z týchto chorôb odumreté ramená, prípadne časti krov treba odreza?, najlepšie je celé kry vykopa? a spáli?. Odstránenie napadnutých častí robíme počas vegetácie, lebo sú dobre viditeľné. Rezné rany ošetríme štepárskym voskom. Chemický zásah je aktuálny iba pri väčšom výskyte napadnutých krov. Účinné sú prípravky na báze folpetu krátko po pučaní. Dobré dezinfekčné účinky má aj postrek bordeauxskou zmiešaninou po oberaní a na jar po reze.

Druhou skupinou sú huby, ktoré napádajú koreňové drevo a spôsobujú odumieranie krov. Patrí sem rozelinia ničivá a roesleria podzemná.

Rozeliniou ničivou napadnuté kry sú zožltnuté a zakrpatené. Bazálna čas? kra v pôde postupne odumiera. Jej drevo černie a vytvárajú sa na ňom biele, neskôr tmavé plesňové vlákna. Kôra sa rozpadá. Na koreňoch sa tvorí biely povlak hubových vlákien, ktoré prenikajú do koreňov. Choroba sa vyskytuje v ohniskách, najčastejšie na ?ažkých zamokrených a kyslých pôdach. Hynutie krov trvá viac rokov.

Roesleria podzemná vytvára na koreňovom kmienku a koreňoch sivobiele plodničky. Huba preniká do pletiva a cievnych zväzkov koreňového dreva. K infekcii dochádza na miestach, kde vinič nemá vyhovujúce podmienky na pestovanie.

Obom spomínaným chorobám treba predchádza? výberom vhodných lokalít. Vinič nevysádzame na zamokrených, ?ažkých a kyslých pôdach. Ak je na takýchto pôdach už vinič vysadený, odporúča sa odvodnenie, časté hlboké kyprenie a vápnenie pôdy. V prípade výskytu infekcie napadnuté a susedné kry v okruhu 4 až 5 metrov je najlepšie vykopa? a spáli?.

Práca, ročník 54, 17. júna 1999, strana 11