Po reze je aktuálny jarný postrek viniča
Na viniči bývajú bežne rozšírené roztoče. Keď sa však premnožia, spôsobujú vážne poškodenie napadnutých krov, ktoré nazývame akarinóza a erinóza. V záhradkách sa vyskytujú väčšinou len na niekoľkých kroch. Škodcov vidie? pri zväčšení lupou.
Akarinózu, nazývanú tiež kučeravos? viniča, spôsobuje roztoč viničový a hálkovec viničový. Tie prezimujú v trhlinách a puklinách kôry na kmienkoch viniča alebo v pazuchách pukov. Na jar po oteplení, keď sa puky začnú otvára?, roztoče prenikajú do ich vnútra. Výlučky cicavého ústrojenstva škodcov sú pre pletivá toxické, a preto po napadnutí začnú postupne odumiera?. Ich okolie žltne a deformuje sa. Nové výhonky zaostávajú v raste, sú krátke a slabé. Listy kučeravejú a krpatejú. Miesta cicania na listoch vidie? proti svetlu ako priesvitné jasnožlté ...
Akarinózu, nazývanú tiež kučeravosť viniča, spôsobuje roztoč viničový a hálkovec viničový. Tie prezimujú v trhlinách a puklinách kôry na kmienkoch viniča alebo v pazuchách pukov. Na jar po oteplení, keď sa puky začnú otvára?, roztoče prenikajú do ich vnútra. Výlučky cicavého ústrojenstva škodcov sú pre pletivá toxické, a preto po napadnutí začnú postupne odumierať. Ich okolie žltne a deformuje sa. Nové výhonky zaostávajú v raste, sú krátke a slabé. Listy kučeravejú a krpatejú. Miesta cicania na listoch vidieť proti svetlu ako priesvitné jasnožlté škvrny. Už prvý pohľad na napadnutý ker prezrádza jeho nezdravý stav, ktorý nemôže uniknú? pozornosti pestovateľa. Poškodené bývajú aj súkvetia. Tiež vädnú a uschnú, čo je príčinou neúrody hrozna. Slabšie napadnuté kry síce prinesú úrodu, ale strapce sú nekompletné, chýba v nich veľa bobúľ.
Erinózu nazývame tiež plstnatosť viniča. Spôsobuje ju vlnovníkovec viničový. Po miernom jarnom oteplení sa s?ahuje do pukov viniča a odtiaľ na vyvíjajúce sa lístky. Cicaním na spodnej strane listov dráždi pletivá, v dôsledku čoho sa tvoria na listoch zvlnené vlákna v tvare ostrovčekov, podobných plsti. Na bielych odrodách viniča sú ostrovčeky bielej, neskôr žltej farby. Na modrých odrodách sú ružovofialové, neskôr hrdzavohnedé. Na vrchnej strane listov sa v mieste napadnutia vytvorí bradavkovité vyklenutie pletív. Občas bývajú napadnuté obe strany listov a kvetenstvo.
Osvedčenou pomôckou je jarný postrek do sucha Sulkou v 5% koncentrácii pred pučaním alebo na začiatku pučania v 4% koncentrácii. Pred vypučaním môžeme použiť aj Sulex-20 v 4% koncentrácii. Krátko po vypučaní môžeme aplikova? Oleo-Ekalux alebo Oleoekol v 1% koncentrácii. Ďalej Sulikol K v 2 až 3% alebo Thiovit v 1,5 až 2% koncentrácii. Použi? môžeme aj prípravok Torant CL v 0,1% alebo Kumulan v 1,5 až 2% koncentrácii. Prípravky Oleo-Ekalux a Oleoekol neodporúčame používa? v období očakávaných jarných mrazov.
Opodstatnenosť postreku je tam, kde sme v predchádzajúcom roku pozorovali príznaky poškodenia viniča alebo silný výskyt škodcov. Aplikácia sírnatých prípravkov do značnej miery potláča aj skorý výskyt múčnatky. Najväčšia škodlivos? roztočov je na jar, počas vegetácie už nemá veľký rozsah. V prípade premnoženia škodcov odporúčame postrek Neoronom 500 EC v 0,1% alebo Omite 57 v 0,15% koncentrácii. Zásahy podľa potreby opakujeme 2 až 3-krát v 14-dňových intervaloch. Výskyt roztočov v priebehu vegetácie čiastočne obmedzuje aj aplikácia sírnatých prípravkov proti múčnatke.
Práca, 54. ročník, číslo 80, 8. apríla 1999 (autor Eugen Vanček)