Gianni Zonin je okrem iného aj prezidentom Banca Popolare di Vicenza a zakladateľ sicílskej Banca Nuova.

No cesta neviedla priamo do Ca´Bolani, ale do historického rodinného sídla a zároveň hlavného stanu spoločnosti, do mestečka Gambellara, ktoré leží približne na polceste medzi Veronou a Vicenzou. Spoločnosť Zonin v Gambellare vybudovala malé múzeum, kde prevedie návštevníka históriou. Vznik spoločnosti Zonin je datovaný do roku 1821. Je to najstaršia talianska rodinná vinárska firma. Dôležité veci pre budúcnosť spoločnosti sa začali diať až na začiatku 20. storočia. Domenico Zonin, vtedajšia hlava rodiny chcel priniesť čo najvyššiu kvalitu vín, čo najširšiemu okruhu spotrebiteľov a dôsledne začal na tom pracovať. Rodina sídlila v Gambellare a spracovávala surovinu výhradne z oblasti. Ďalším medzníkom vo vývoji spoločnosti bol krok, ktorý urobil Gianni Zonin, jeden zo štyroch bratov, dnešný prezident spoločnosti. Zoninovské impérium začal rozširovať cieleným nákupom ďalších majetkov v iných častiach Talianska. Piemontom počnúc a Sicíliou končiac. Vyberal si vždy to najlepšie čo sa dalo kúpiť. Keď navrhol túto stratégiu, ostatní bratia s ním nesúhlasili a tak sa do projektu pustil sám. Spolu s bratmi je dnes Gianni Zonin spolumajiteľom pôvodnej spoločnosti a majiteľom zvyšnej časti holdingu, ktorý vlastní 1800 ha vinohradov. Zonin vlastní aj vinohrady v americkej Virgínii na majetku

Expozícia v sídle rodiny Zonin v Gambellare.

Barboursville, ktorý mal v obľube Thomas Jefferson. V Taliansku vlastní spoločnosť Zonin nasledovné majetky: Tenuta il Giangio(Veneto), Tenuta Ca´Bolani a Tenuta Ca´Vescovo(Friuli Venezia Giulia), Tenuta il Bosco (Lombaria), Castello del Poggio(Piemont), Abbazia Monte Oliveto, Tenuta Castello d´Alboa, Tenuta Rocca di Montemassi(Toskánsko), Masserie Altemura(Puglia) a Feudo Principi di Butera(Sicília). Napriek tomu, že všetky majetky patria pod značku Zonin, každý z nich si zachoval svoj pôvodný názov a aj vína vyrábajú pod svojim pôvodným názvom a každý majetok má svoj osobitý štýl vína.

Tento stručný úvod do histórie som považoval za potrebný, aby som ozrejmil súvislosti. V Gambellare nás privítal reprezentant spoločnosti pre Európu, Daniele. Ochutnali sme prosciutto, salami e formaggi a pripiť sme si mali typickým talianskym Proseccom z majetku Ca´Bolani. Nečakane medzi nás

Vo veľkých sudoch v expozícii vyzrieva víno.

prišiel aj najvyšší šéf, Gianni Zonin. Po krátkom príhovore a dlhej ceste boli bublinky mimoriadne osviežujúce. Nasledovala prehliadka „múzea“ a pivničných priestorov. Až teraz keď som mal viac času všímať si aj iné veci, som zistil, že pivnica napriek tomu, že je súčasťou múzea a návštevy sú tam na dennom poriadku, je vlastne v plnej prevádzke. Za jedným z veľkých sudov som videl filter, pod iným zase čerpadlo a za dômyselne zamaskovanými dverami bola normálna vinárska prevádzka. Po prehliadke sme mali naplánovanú degustáciu, ale vzhľadom na traffico critico niekde pri Benátkach sme dosť meškali a degustáciu sme presunuli až na večeru. Po ubytovaní sa sme konečne zasadli k stolu a k jednotlivým chodom sme mali rôzne vína. Niečo sme si prechutnali, ale degustáciou by som to nenazval. Bol to pekný spoločenský večer. Taliani veľmi správne pochopili, že sme asi dosť uťahaní a nesústredení a riadenú degustáciu odložili na ďalší deň. Na druhý deň sme sa presunuli na severovýchod do mestečka Cervignano del Friuli, ktoré leží asi 10 km od mora, na juh od Udine. Privítal nás enológ a riaditeľ v jednej osobe Marco Rabino.

Možno práve v tých to sudoch leží Amarone.

Ca´Bolani je v rebríčku technologickej vyspelosti na prvom mieste. Všetky významné talianske firmy zaoberajúce sa technológiou pre vinárov, u nich testujú všetky novinky skôr ako sa dostanú na trh. Ostal som preto mierne šokovaný, keď Marco vysvetľoval, že pri fermentácii polievajú nádrže vodou. Najprv som tomu nerozumel. Technologické vybavenie mali naozaj na úrovni. Na jednej strane boli nádrže s prstencami na chladenie prípadne ohrev, ale nádrže na druhej strane nemali nič. Keď Marco videl, že sa mi to nepozdáva, vysvetlil, že tanky ktoré nemajú zabudované chladenie, sú schopní vodou ochladiť na 12 °C a to im v mnohých prípadoch postačuje. Ak potrebujú pracovať s nižšími teplotami, v tankoch vybavených chladením sú schopní dosiahnuť teploty na úrovni 0 °C. V tomto regióne je chladiaca voda podstatne lacnejšia ako energia potrebná na chladenie. Dôkazov ich technologickej vyspelosti sme videli napokon viac. Či už to bol najmodernejší filter, pracujúci v inertnom režime, vlastný generátor čistého dusíka, alebo chladenie hrozna a rmutu okamžite po príjme. Zaujal aj barikový sud s presklennými čelami, kde Marco vysvetľoval usádzanie kvasiniek a následnú battonage. Vo výrobnom závode sme neochutnali nič,

Marco Rabino a presklený barik.

ale kúsok odtiaľ má spoločnosť Zonin malú usadlosť, vybavenú na degustácie, obedy, prespanie, ale aj predaj vína pre návštevy. K obedu sme opäť prechutnali nejaké vínka od Ca´Bolani. Po približne dvojhodinovej pauze sa začala normálna riadená degustácia, pri ktorej mal Marco neľahkú úlohu predstaviť nám vína z takmer všetkých oblastí Talianska. Logicky sme začali severným Talianskom a bielymi vínami. Tamanis a Opimio Vám asi veľa nehovoria, ale Sauvignon a Chardonnay s Tocai friulano už áno. Tamanis D.O.C. Aquileia, je čistý Sauvignon, ktorý voňal trochu po tráve a viac po ovocí. Opimio je kupážou odrôd Chardonnay a Tocai Friulano. Je to plné extraktívne víno s prevahou žltého ovocia. To boli vlastne jediné biele vína a po nich nasledovali už len červené. Logicky sme pokračovali severom. Pod značkou Ca´Bolani odrodami Merlot a Refosco(dal peduncolo rosso). S Merlotom zo severu Talianska mám podstatne viac skúseností a tento patril k tomu lepšiemu čo sa dá ochutnať. Musím priznať že vôbec sa nepodobali na štandardné vína zo severu. Možno to bolo ročníkom 2006.

Príprava na degustáciu.

Z Friuli sme urobili jeden veľký skok do Puglie. O rok staršie vína z odrôd Aglianico a Primitivo. Na mňa urobilo dojem najmä Primitivo. Už dávnejšie som sa zamiloval do vín z Puglie a Sicílie. Po Puglii neočakávane nasledovala opäť Friuli-Venezia Giulia. Berengario je čistý Cabernet Sauvignon. My sme ochutnali pekný, cassisový ročník 2003. Calat je značkou majetku Feudo Principi di Butera zo Sicílie. Merlot zo Sicílie bol alkoholicky teplý a čokoládový. Doslova meditatívne víno. O poznanie pevnejšie ako v štruktúre tak mineralitou bolo víno Beneis. Je to Barbera d´Asti a majetok z ktorého pochádza sa nazýva Castello del Poggio.

Posledným vínom ktoré sme ochutnali, bolo opäť víno z oblasti Venezia Giulia. Trochu ma zaskočilo, že poslednou vzorkou je víno zo severu Talianska. V celej plejáde vín od Piemontu, cez Toskánsko až po Sicíliu sa nestratí iba naozaj mimoriadne víno. Až tak mimoriadne, že som si fľašu zobral domov a senzoriku uvediem zvlášť. Taliani si na večere potrpia a tak sme ešte absolvovali večeru pri ktorej sme donekonečna bádali, ktoré víno s ktorým chodom vytvára najelegantnejšiu dvojicu.

„Červené“ cestovanie naprieč Talianskom.

Spoločnosť Zonin získala na Mundusvini 2007 ocenenie Najlepšie európske vinárstvo roku 2007. Napriek tomu, že u Zoninov som bol už po tretíkrát, vždy to bol pre mňa zážitok. Ostáva mi už len poďakovať spoločnosti Corner za pozvanie a dúfať, že podobných príležitostí ochutnať výborné vína budem mať ešte veľa.

tv

Cabernet franc, Ca´Bolani.	Prosecco e formagio.