Bratia Szigetiovci začali degustáciu pripravovať už v roku 2004. Spracovali hrozno na základné víno, víno na sekt a ten odpočíval vo fľašiach až do januára 2006. Po degoržovaní uzatvorili série 60 fliaš vždy konkrétnym typom uzáveru. Tie pôsobili na sekt viac ako 13 mesiacov v kladnom, ale aj negatívnom zmysle.
V pokuse,(lebo o pokus vlastne išlo)bolo použitých päť rôznych typov uzáverov, dostupných na rakúskom trhu. Štyri korkové zátky Mytik Diamant, Mytik Revtech, Ohlinger a Sparflex a jeden typ korunkového uzáveru.
Z každej série sme mali možnosť ochutnať 12 fliaš, vždy po šesť. V šiestich pohároch bol naliaty identický sekt, s identickým uzáverom, ale každá fľaša bola iná. To umožnilo vytvoriť si objektívny obraz o danej sérii. Vo vzhľade sa hodnotila farebnosť a perlenie. Vo vôni čistota a aromatický charakter a v chuti čistota a sviežosť/elegancia. Každému parametru som mohol udeliť maximálne 10 bodov, pričom vôňa a chuť mali dvojnásobnú váhu oproti vzhľadu. Tabuľka nezodpovedala O.I.V. ani U.I.V., išlo o jednoduchšiu, ale účelnú tabuľku. Nehľadali sme šampióna, ale porovnávali sme zátky. Bol som veľmi zvedavý aj na svoju schopnosť vedieť nájsť a posúdiť odchýlky vo vôni a chuti spôsobené iba rozdielnym typom zátky. Pri prvej sérii boli rozdiely medzi jednotlivými vzorkami markantné. Bodový rozptyl na úrovni 20 bodov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o identický sekt s rovnakým uzáverom je to extrémne veľký rozptyl. Pri druhej sérii som si všimol a pri tretej potvrdil zaujímavú skutočnosť. Senzorické rozdiely medzi jednotlivými vzorkami boli spôsobené sklom. Prvé dva poháre sa správali štandardne. Víno v nich perlilo, perlenie bolo dostatočné a jemné. Tretí pohár mal na dne miniatúrny škrabanec, ktorý pôsobil ako „mousseux point“. Bublinky sa na jeho drsnom povrchu uvoľňovali, čo na jednej strane pôsobilo kladne z hľadiska intenzity perlenia, na strane druhej v niekoľkých prípadoch boli bublinky príliš veľké. Vďaka intenzívnemu perleniu mali sekty výraznejšiu arómu, ale rýchlo sa unavili. Ďalšie dva poháre boli znovu viac menej štandardné, aj keď úroveň perlenia bola pri nich o čosi nižšia ako pri prvých dvoch. Posledný pohár bol znovu extrém. Sekt v ňom neperlil vôbec. Buď bol nový, z extrémne hladkého skla, alebo v ňom boli zvyšky saponátu. Vydržal však neperliť pri všetkých desiatich vzorkách. Sekt v ňom mal najmenej intenzívnu aromatiku, ale jemné a výrazné perlenie v ústach a sekt zostal najdlhšie sektom.
Okrem tohto neplánovaného testu skla, som si začal všímať aj rozdiely v charaktere arómy. Zátka neovplyvňovala jemnosť a dĺžku perlenia(nie viac ako sklo), ale aromatický charakter sektu ovplyvňovala významne.

Značka Szigeti je predstaviteľom nemeckej školy. Dôraz je kladený na primárnu ovocnú aromatiku, ktorá je ale veľmi citlivá na oxidáciu a vyžaduje prvotriedne zátky. Grüner Veltliner Brut 2004, bol veľmi pekný odrodový sekt, kde bola identifikovateľná typická odrodová aromatika(mandľový typ). V niektorých sériách bola primárna ovocná aromatika a sviežosť na vysokej úrovni. Sekt bol svieži a určite takým ešte dlho zostane. V jednej sérii som ale zaznamenal, že sekt je práve na vrchole. Jeho aromatický profil zodpovedal vyzretému vínu, ktoré je na vrchole a práve teraz je najvhodnejšie na pitie. Daný typ zátky bol vhodný maximálne na obdobie jedného roka. Pre milovníkov vyzretých vín bol dokonca najvhodnejší. Ovocná zložky arómy však práve začala svoj ústup. V jednom či dvoch prípadoch dokonca možno hovoriť o únave. Po piatich sériách nasledovala malá prestávka na regeneráciu. Po jej skončení nasledovala degustácia druhej časti. Opäť identický sekt, identické zátky, identické poháre. V hodnotení som sa už viac zameral na aromatický profil a snažil som sa nevšímať si odchýlky spôsobené degustačným sklom. Viem, že sa to nemá. Vnáša sa tým do hodnotenia ďalšia nepresnosť. No zmyslom degustácie bolo posúdiť vplyv rôznych typov korkovej zátky a žiadna vzorka nebola mojou autokorekciou poškodená. Výsledok však nemohol byť iný ako v prvej časti. Teda až na jednu vzorku s excelentným korkom. Pochopiteľne tým korkom nemyslím úlomok zátky, ale pravý a nefalšovaný TCA(trichlóranizol).

Pre úplnosť treba dodať, že až na jednu sériu boli odchýlky v kvalite aromatického profilu neveľké, ale identifikovateľné. Vzhľadom na počet vzoriek možno konštatovať, že použitá zátka sa výrazne podieľa na kvalite sektu.
Bratia Szigetiovci pripravili degustáciu na vysokej úrovni a ešte raz musím oceniť ich otvorenosť. Pri každej vzorke boli k dispozícii analytické parametre majúci určitý vzťah k zátke. Pretlak CO₂, voľný a viazaný SO₂ a dokonca voľný O₂.
V ten deň sme sa už výsledky degustácie nedozvedeli. Prišli však o pár dní a to vrátane jednotlivých hodnotení každého člena poroty, ktorá pozostávala najmä zo zástupcov odbornej tlače a zástupcov spoločností distribujúcich uzávery. Chcete vedieť výsledok? Bol korunkový uzáver najlepší, alebo skončil v suteréne? Pravda vždy býva niekde uprostred. Výsledky hodnotenia nepreukázali výhody korunkového uzáveru, ak odhliadneme od problémov s TCA. Korunkový uzáver skončil na 3. mieste. Naopak prvé dve miesta v oboch častiach degustácie získali korkové uzávery od jedného dodávateľa. Odhliadnuc od výsledkov akéhokoľvek testu, korkový uzáver ešte dlho zostane symbolom kvalitného vína a sektov obzvlášť. Ako povedal Peter Szigeti, veľa konzumentov ešte nie je pripravených povedať GOOD BYE klasickému korku.

Článok bol uverejnený v časopise Sommelier

tv

Ak sa Vám chce, čítajte ďalej.

Súčasťou degustácie bol aj obed, pri ktorom nemohli chýbať sekty značky Szigeti. Bez nejakého uvažovania som si automaticky nechal naliať sekt, ktorý mi somelierka ponúkla. Červená kupáž Cabernet Sauvignon a Zweigeltrebe. Najmä to Zweigeltrebe bolo výrazné. Veľmi pekný sekt, z kôstkovo vyzretého Zweigeltu . Len som netušil, že ako predjedlo bude marinovaný losos. Enogastro – katastrofa. Keď pán Szigeti uvidel výraz mojej tváre, s ospravedlňujúcim sa úsmevom sa vzdialil a priniesol fľašu bieleho sektu. Najprv nalial a potom nechal fľašu kolovať. Pobavene sledoval nechápavé pohľady spolustolovníkov. Ani ochutnanie im nepomohlo. Rýchlo som vzal pohár a ochutnal. Feteasca regala, Pesecká leánka. Tak sekt z tejto odrody som ešte neochutnal. Na etikete je uvedené iba Leányka. To však nie je Pesecká Leánka. Leánka je Feteasca alba(u nás Dievčie hrozno) a Pesecká Leánka je Feteasca regala. Hrozno pochádza z maďarského Egeru a sekt je z ich Edície Hungaria. Senzoricky je to (podľa mňa) Feteasca regala. Kto raz ochutnal Mrvovu „feťásku regalu“ s ničím si ju nepomýli. Ale to je úplne jedno. Moji spolustolovníci ani len netušia čo to je. I have never heard, nikdy som o tom nepočula, tvrdí enologička z Nemecka. Snažím sa jej pomôcť. Feteasca regala. To regala, som viac prehltol ako vyslovil, pre prípad, že by to bola naozaj alba. Pán Szigeti s uznaním prikyvuje a jej to vôbec nepomohlo. Dievčatá z maďarského Decanteru, jediné ktoré by mohli zatieniť moju žiariacu hviezdu, sedia našťastie pri inom stole.
Vážení, toto je fakt dobré pitie. Ak budete mať to šťastie a natrafíte niekde na sekt Szigeti Leányka Brut, neváhajte a určite ochutnajte. To nie je odporúčanie Roberta Parkera, alebo Winespectatoru. To je odporúčanie mojej manželky.

tv