O tom, že Vinitaly a Concorso  Enologico Internazionale je a zároveň nie je, to isté som už písal. Konkurz  však všade vo svete nazývajú Vinitaly a ja na tom nehodlám nič meniť. Mal som tú česť, zúčastniť sa v talianskej Verone, ako jediný Slovák 15.  ročníka jedného z najprestížnejších medzinárodných konkurzov na svete(Vinitaly  oslávila už 41. narodeniny). Doma som už zopár výstav v úlohe člena  degustačnej komisie absolvoval, dokonca aj zopár medzinárodných. Ale byť členom  jury na výstave ako je Vinitaly je predsa len niečo iné. Zažil som veľa  inšpiratívneho z hľadiska organizácie výstavy, z hľadiska pohľadu na víno,  mohol som porovnať svoje názory s odborníkmi z celého sveta  a bol som pri tom keď slovenské vína bojovali o méty najvyššie.

Nie, určite Vás nezačnem ohurovať najvšakovatejšími lahôdkami, ktoré som mal možnosť ochutnať. Lahôdky sa samozrejme podávali tiež, konkurz bol však zaujímavý a poučný najmä z hľadiska vinárskeho a organizačného.

Na výstavu bolo prihlásených viac ako 3.500 vzoriek vín. Organizátor však musel 33 vzoriek vyradiť ešte pred začiatkom konkurzu pre „technické“ nedostatky. Štartovné je vo Verone 165,60 E. Ešte že koruna posiľňuje. Aj tak sa na konečnom čísle nič podstatné nezmenilo. Pred samotným hodnotením sa konalo oficiálne otvorenie, kde sa prítomní dozvedeli podrobnejšie informácie z histórie podujatia, boli vysvetlené pravidlá hodnotenia, názorné vysvetlenie ako treba vyplniť degustačný hárok atď. Všetkých prítomných degustátorov predstavil dott. Giuseppe Martelli, riaditeľ súťaže. Meno, krajina a koho reprezentuje. Otvorenie súťaže osvedčila Dottoresa Maria Maddalena Buoninconti, notárka vo Verone, ktorá dohliada nad celou šúťažou.

Hodnotilo sa 100 bodovým systémom ktorý je dnes už štandardom, čo ma ale na pár sekúnd zaskočilo, bol hárok. Nepoužili totiž u nás dobre známy hárok O.I.V., ale podrobnejší hárok U.I.V. Ten však pre osobné potreby používam aj ja, takže rýchlo som sa zorientoval. Len pri bublinkovom hárku som si pre istotu prepočítal stĺpce.

Každá degustačná komisia bola vytvorená z piatich členov. Dvaja zahraniční žurnalisti so zameraním na víno, jeden enológ zo zahraničia a dvaja enológovia z Talianska. Celkovo 105 degustátorov.

Najnižšia a najvyššia hodnota sa škrtá(ešte že tak, pomyslel som si, ak by som náhodou uletel, žiadny problém).

Začíname nultou vzorkou, len tak na precvičenie. Biele víno 78 bodov, plne súhlasím. Prichádza 1. skutočná vzorka. Okrem krúžkovania bodov do hárku treba vypísať číslo komisie, číslo vzorky, ročník, kód kategórie vína, dátum, čas(doobeda, poobede) čitateľne svoje meno, podpis, senzorický popis vína, medzisúčty a konečný súčet. Ochutnávam, bodujem, popisujem a zrazu ďalšia vzorka. Na jednu sú presne 4 minúty, čo sa mi zdá vzhľadom na množstvo koloniek ktoré treba vyplniť dosť málo. Ale človek je tvor prispôsobivý a tak už pri druhej vzorke miesto mattina, píšem iba AM,, miesto pomeriggio iba PM, miesto 21.03. 2007 iba 21.3.07 a medzisúčty dopočítavam spätne. Takto sa to dá.

Moja komisia má jedenásť vzoriek. Každá vzorka má vlastný pohár a hárky zostávajú po celý čas u mňa. Pred poslednou vzorkou pán Martelli upozorni, že ide o poslednú vzorku tejto časti, žiada o skontrolovanie vyplnených hárkov a vyhlasuje polhodinovú prestávku. Sommelierovi(v mojom prípade sommelierke)odovzdavam hárky a mame coffe break. S členmi komisie si okamžite porovnávame poznámky a body. Jason z Thajwanu nám síce tie svoje ukazuje, ale neviem prečítať ani nulu. Jeden z talianskych enológov si tie svoje balí a bez slova odchádza. Ostava už iba Talian a Švajčiar. Sú podstatne komunikatívnejší. Porovnávame výsledky a sme na tom zhruba rovnako.

Pred koncom prestávky prichádza jedna z pracovníčok notárky a každý kto má aj banálnu chybu v hárku, si ju musí opraviť a podpísať opravu. Všetci si začínajú predvyplňovať hárky.

Po prestávke máme červené. Ročníky 2004 až 2006. Nádhera, vína plné čierneho lesného džemu, ovocné, štrukturované, teplé a guľaté. Ešte večer som cítil to ovocie vo výdychu. Na druhý deň som sa dozvedel, že sme mali vína z Talianska(južného) a Argentíny.

Moja sommelierka znervóznela a pri každom naliati sa jej neuveriteľne trasú ruky, až je obrus úplne červený. Milé, dokonca pekné dievča, ale asi sa ma z nejakého neznámeho dôvodu bojí.

Po zvládnutí ďalších 11 vzoriek opäť porovnávame a preberáme vína. Znovu máme hodnotenie veľmi blízke. To že som novinár sa mojim spoločníkom nezdá. Že vraj na novinára hodnotím príliž dobre. Príjemný pocit.

Máme približne tri hodiny pauzu na obed a pokračujeme. Tento raz už dvakrát 12 vzoriek. Za celý deň urobíme maximálne 48 vzoriek. Ráno 12, 40 minút pauza, ďalších 12, obednajšia prstávka 3 hodiny, poobede 12, plus po ďalšej 40 minútovej prestávke posledných 12. Zabudol som zarátať dve , tri vzorky ktoré sme mali k obedu, ale tie nebodujeme, aspoň nie oficálne.

Komisie nemajú predsedu, všetko je riadené pánom Martellim, ktorý dáva pokyny sommelierom, kedy prisť, kedy odísť. Skupina 21 sommelierov sa pohybuje s vojenskou presnosťou a koordinovane. Všetci začnú nalievať víno súčasne a všetci aj súčastne končia. V prípade vadnej vzorky može ktorýkoľvek člen komisie zdvihnutím ruky požiadať o novú vzorku. Martelli dá pokyn a maximálne do jednej minúty je vzorka v pohári.

V prípade vín starších ako 3 roky(2003 a staršie) je víno pred podávaním dekantované do karafy. Následne je z karafy podávané.

Pri takomto harmonograme nevzniká únava, hodnotenie je príjemné a hlavne objektívnejšie. V rámci snahy o maximálnu transparentnosť máme prístup aj do skladu so vzorkami, ktorý má inak pod palcom ochranka. Smieme vstúpiť, smieme fotiť. Ale len pod dohľadom notárky, ktorá dnu pustí maximálne troch, štyroch novinárov.

V priebehu prestávky je všetko uzatvorené a strážené.

Končí prvý deň hodnotenia......

tv